Hlasovanie o vyslovení nedôvery ministrovi financií I. Matovičovi parlament odložil na utorok a tak hľadanie väčšiny na jeho zotrvanie či nezotrvanie vo funkcii bude pokračovať aj počas víkendu. Keďže výsledok hlasovania sa zo známych dôvodov nedá predpokladať, ale iba hádať, možno sa zatiaľ pozrieť na debatu v parlamente, ktorá sa už skončila.

Hoci nie je veľmi o čom. Priebeh schôdze totiž nebol tak z hľadiska vecného ako ani politického osobitne zaujímavý. V skratke – množstvo hoaxov, hejtov a politického balastu. Na rozdiel od výsledku hlasovania sa však priebeh schôdze dal predpokladať a treba povedať, že žiadny z aktérov – teda diskutujúcich - nesklamal a išiel podľa nôt. Straníckych, prirodzene.

Za poznámku tak stoja iba dve skutočnosti. Prvou je fakt, že hoci I. Matovič veľmi rád a opakovanie používa voči Smeru-SD a jeho dcérskej spoločnosti Hlas-SD výraz „mafia,“ v skutočnosti je jeho OĽaNO jedinou súčasnou parlamentnou stranou, ktorá s „mafiou“ oficiálne a dobrovoľne spolupracovala. A to celé štyri roky, kedy bol jej poslanec P. Pollák súčasne splnomocnencom jednofarebnej vlády R. Fica. Paradoxné pritom je, že v súčasnosti ten istý P. Pollák chodí kolegom z europarlamentu ukazovať rómske osady a spolu s nimi kritizuje situáciu, za ktorú je tiež osobne zodpovedný. Inými slovami, I. Matovič by mohol a mal aj z toho dôvodu nálepkovanie pribrzdiť: spomenúť si na to môžu viacerí a nie dobromyseľne.ň

Druhou skutočnosťou vyplývajúcou z rozpravy bolo porciovanie medveďa, ktorý ešte behá pri kontajneroch: presnejšie, reči o možnom návrate SaS do vládnej koalície v prípade, ak by bol I. Matovič odvolaný z funkcie. Účastníci tejto debaty totiž úplne vynechali z hry toho najdôležitejšieho hráča – prezidentku Z. Čaputovú, ktorá by v takom prípade mala hlavné slovo. Výlučne od nej totiž záleží, koho za člena vlády vymenuje a koho nie. Samozrejme, nedá sa vylúčiť, že zo strany I. Matoviča to bola iba odstrašujúca finta, keďže pre viacerých poslancov, potencionálne ochotných hlasovať za jeho odchod z funkcie, je akákoľvek hrozba návratu SaS do vládnej koalície absolútne neprijateľná. V akejkoľvek forme.

Či už bolo vynechávanie prezidentky Z. Čaputovej úmyselné alebo na základe skúseností prirodzené, poukazuje to prinajmenej na politickú (ne)kultúrnosť rečníkov, ktorí ju takpovediac bez bázne a hany stavali do úlohy obyčajného štatistu, hoci ním vôbec nie je. To napokon pochopil aj R. Fico, ktorý najskôr k odvolaniu I. Matoviča vôbec nesmeroval, aby neskôr svoju družinu k nemu nasmeroval. Ak by sa totiž takáto rošáda vo vláde s prispením hlavy štátu aj reálne stala, bolo by to viac v prospech R. Fica ako kohokoľvek iného, vládnu koalíciu a prezidentku nevynímajúc.

Ak parlament opäť nerozhodne inak, v utorok sa uvidí, ako sa v ňom tekutá väčšina poslancov nanovo rozleje. Nebudú si pritom vyberať medzi zlým a horším riešením, ale medzi horším a ešte horším. A zariadili si to tak sami.