Spory vládnych strán – teda vrátane SaS, ktorá vládnou stranou stále je – síce ešte nie sú definitívne ukončené, ale volebnú kampaň pred parlamentnými voľbami už jej účastníci začali. Čo je ďalšia z indícií, že spory budú vyriešené rozpadom a rozkladom vlády E. Hegera a opak by bol politickým zázrakom.

O začatí volebnej kampane svedčia návrhy zákonov predložené na najbližšiu schôdzu parlamentu. Prichádzajú s nimi aj poslanci za SaS, ktorá už vypovedala Koaličnú zmluvu, takže sa necítia byť jej znením nijako viazaní. SaS pritom najlepšie vie, že jej návrhy zákonov podané na septembrovú schôdzu parlamentu nemajú šancu na schválenie, ale majú iba poukázať na fakt, že už nie sú nielen koaličnou stranou.

A v čase schôdze zrejme už ani stranou vládnou. Je pritom jasné, že to, čo nedokázala SaS presadiť vo vládnej koalícii a vláde, iba ťažko môže dokázať presadiť v parlamente – dôležitejšie však je, že o návrhoch SaS sa bude hovoriť. Hoci nielen o nich: s podávaním návrhov na ústavné zmeny sa opäť akosi roztrhlo vrece – podali ich vláda, vládni, ale aj mimovládni poslanci a tiež poslanci koaliční aj nedávno koaliční.

Jedno však ich iniciatívu spája - čo návrh, to hrôza a des. A je jedno, z ktorej straníckej dielne prichádza, vrátane návrhu vládneho, ktorý je návrhom siedmich vládnych strán: OĽaNO-Nova-KÚ-Zmena zdola, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Jeho podstatou je okrem iného aj umožniť falšovanie a korupciu v ďalších voľbách (prezidentských), návrhmi extrémistov sa netreba zaoberať, keďže idú v ich línii.

Napínavý, čo sa týka hlasovania, bude návrh Sme rodina o možnosti predčasných volieb, naopak, z tohto uhla pohľadu možno pokladať za nezaujímavé dva návrhy SaS: návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe a návrh na novelu samotnej ústavy.

Obidva boli preložené poslancami SaS iba preto, aby predložené boli, pričom jeden je zlý a druhý horší. Spája ich len to, že znamenajú praktický začiatok volebnej kampane a že nemajú šancu na schválenie. Kým prvý návrh iba odsúva na vedľajšiu koľaj ministra M. Krajniaka, do ktorého portfólia problematika patrí, druhý návrh posúva hranicu ústavne nevídaného – ide totiž o doteraz najzbytočnejší a zároveň aj najnaivnejší návrh na novelu ústavy. Poukazuje na to tiež skutočnosť, že navrhnuté doplnenie ústavy poslancami V. Marcinkovou, V. Ledeckým, A. Zemanovou a M. Luciakom má iba jednu vetu: „Verejný ochranca práv ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia do ujatia sa funkcie novým verejným ochrancom práv.“

Inými slovami, namiesto úpravy obyčajného, vykonávacieho zákona, ktorý by mal aj väčšiu šancu byť schválený, poslanci SaS navrhujú priamo novelu ústavy, ktorá šancu na schválenie nemá žiadnu. Čo je zároveň jeden z mnohých dôvodov, prečo kreslo verejného ochrancu práv, ktoré je prázdne už pol roka, zostane prázdne aj naďalej. Nejde však len o začiatok kampane, ale o čoraz viac rozširujúci sa módny výstrelok parlamentu: ak si totiž poslanci neplnia svoje povinnosti, nič sa vlastne nestane, keďže funkcionár zostane vo funkcii až dovtedy, kým si ich poslanci nesplnia. A tak je všetko akoby v poriadku. Lenže nie je. A hoci o pár dní – pri výročí schválenia ústavy – sa budú ústavní činitelia priam rozplývať nad tým, ako je potrebné ju rešpektovať, dodržiavať a ctiť, ich skutky sú diametrálne odlišné.