Prelomenie veta prezidentky Z. Čaputovej je značným politickým úspechom I. Matoviča, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Parlament prelomil veto prezidentky Z. Čaputovej. Urobil dobre. Za jej pripomienky hlasovalo síce až 68, ale potrebných bolo najmenej 76 poslancov. Ich dostatočný počet sa nazbieral až pri schvaľovaní zákona ako celku, čo znamená, že hlava štátu utŕžila v parlamente ďalšiu politickú prehru.
Otázne zostáva, či parlament neprehrá v súboji s ústavným súdom, na ktorý sa hlava štátu mieni obrátiť, ale to je a bude už celkom iná kapitola.
Faktom je, že niektoré pripomienky prezidentky Z. Čaputovej boli pri zákone o financovaní voľného času dieťaťa zvláštne, pričom po prvý raz pripomienkoval zákon formou dodatku k pripomienkam aj šéf jej kancelárie, čo je vecne nevhodné, nesprávne a tiež politicky nekultúrne. Aj preto je dobre, že poslanci veto hlavy štátu prelomili – aby nevznikol ďalší chaos a zmätok v nastavených pravidlách.
Na celkovú analýzu hlasovania je dostatok času, nateraz možno spomenúť dve hlavné pozoruhodnosti. V skratke - pripomienky prezidentky Z. Čaputovej podporili aj mimovládne strany vrátane Smeru-SD a jeho dcérskej spoločnosti Hlas-SD, spolu s poslancami SaS a Za ľudí a s časťou poslancov zvolenými za stranu Kotlebovci-ĽSNS. Naopak, podporu zákonu I. Matoviča vyjadrili najmä poslanci z klubov OĽaNO a Sme rodina taktiež spolu s časťou poslancov zvolených za Kotlebovci-ĽSNS.
Poslanci strán SaS a Za ľudí zákon nepodporili, aj keď poslanci Za ľudí za neho minulý mesiac hlasovali. A aby sa nezabudlo – za všetky patálie so zákonom a rozbúrenie politickej scény môže najmä SaS, ktorá ho nevetovala, hoci ho vetovať mohla - podobne ako si právo veta uplatňuje teraz v súvislosti so školstvom. Jej akékoľvek námietky vtedy aj dnes sú preto mimo misu – SaS mohla schváleniu zákona zabrániť, ale neurobila to. To je jednoducho fakt.
Či sa to niekomu páči alebo nie, prelomenie veta prezidentky Z. Čaputovej je značným politickým úspechom I. Matoviča. Osobne. Dokázal upratať či zmestiť do kože poslancov z vlastného klubu a vysvetliť im, o čo ide. Z vecného hľadiska – a tobôž z hľadiska pomoci ľuďom v súvislosti s infláciou – to však na žiadnu gratuláciu nie je.
Otázne zostáva, či parlament neprehrá v súboji s ústavným súdom, na ktorý sa hlava štátu mieni obrátiť, ale to je a bude už celkom iná kapitola.
Faktom je, že niektoré pripomienky prezidentky Z. Čaputovej boli pri zákone o financovaní voľného času dieťaťa zvláštne, pričom po prvý raz pripomienkoval zákon formou dodatku k pripomienkam aj šéf jej kancelárie, čo je vecne nevhodné, nesprávne a tiež politicky nekultúrne. Aj preto je dobre, že poslanci veto hlavy štátu prelomili – aby nevznikol ďalší chaos a zmätok v nastavených pravidlách.
Na celkovú analýzu hlasovania je dostatok času, nateraz možno spomenúť dve hlavné pozoruhodnosti. V skratke - pripomienky prezidentky Z. Čaputovej podporili aj mimovládne strany vrátane Smeru-SD a jeho dcérskej spoločnosti Hlas-SD, spolu s poslancami SaS a Za ľudí a s časťou poslancov zvolenými za stranu Kotlebovci-ĽSNS. Naopak, podporu zákonu I. Matoviča vyjadrili najmä poslanci z klubov OĽaNO a Sme rodina taktiež spolu s časťou poslancov zvolených za Kotlebovci-ĽSNS.
Poslanci strán SaS a Za ľudí zákon nepodporili, aj keď poslanci Za ľudí za neho minulý mesiac hlasovali. A aby sa nezabudlo – za všetky patálie so zákonom a rozbúrenie politickej scény môže najmä SaS, ktorá ho nevetovala, hoci ho vetovať mohla - podobne ako si právo veta uplatňuje teraz v súvislosti so školstvom. Jej akékoľvek námietky vtedy aj dnes sú preto mimo misu – SaS mohla schváleniu zákona zabrániť, ale neurobila to. To je jednoducho fakt.
Či sa to niekomu páči alebo nie, prelomenie veta prezidentky Z. Čaputovej je značným politickým úspechom I. Matoviča. Osobne. Dokázal upratať či zmestiť do kože poslancov z vlastného klubu a vysvetliť im, o čo ide. Z vecného hľadiska – a tobôž z hľadiska pomoci ľuďom v súvislosti s infláciou – to však na žiadnu gratuláciu nie je.