Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Juraj Hrabko komentuje rozhodnutie prezidenta ohľadom demisie Miroslava Lajčáka.
Autor Juraj Hrabko
Prezident A. Kiska povedal, že v súvislosti s demisiou ministra M. Lajčáka počká na zajtrajšie rozhodnutie vlády, ako naloží s uznesením parlamentu k dokumentu OSN o Globálnom pakte o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii. A potom sa vraj rozhodne, ako naloží on s podanou demisiou M. Lajčáka.
Na jednej strane to vyzerá tak, že, že prezident elegantne prehodil loptičku späť na stranu vlády. Jej predseda P. Pellegrini ho totiž včera požiadal, aby demisiu M. Lajčáka neprijal. Inak je pre neho a vládu vec údajne definitívne uzavretá: „Do Marrákeša nikto nejde. Marrákeš je pasé. Vybavené. Finito,“ vyhlásil celkom zrozumiteľne premiér Pellegrini.
Na strane druhej však ide o predlžovanie vládnej krízy. Tá existuje podľa prezidenta A. Kisku, taká bola jeho prvá reakcia na podanie demisie M. Lajčákom: „Prezident je znepokojený vládnou krízou v súvislosti s demisiou ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka pre zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska,“ oznámil prezidentský palác. A v rozpore s obsahom uznesenia parlamentu dodal, že Slovensko by na konferencii v Marrákeši malo mať zástupcu.
Neostáva iné ako počkať na vyvrcholenie zápasu prezident vs. vláda a naopak. Zostáva pritom veriť, že vláda zajtra stanovisko zaujme, nie odloží a to iba preto, aby prezident nevyznel pekne a musel sa rozhodnúť buď bez neho alebo rozhodnutie opäť odložiť. Faktom je, že kým prezident si v podstate môže robiť to, čo chce, vláda je na tom horšie, keďže je pod kontrolou parlamentu a postaviť sa otvorene a oficiálne proti jeho uzneseniu, by bolo popretím parlamentnej demokracie. V prípade nesúhlasu s ním by bola oveľa vhodnejšia demisia celej vlády, ako postaviť sa parlamentu otvorene na odpor.
Mimochodom, naozaj bolo zvláštne, že Slovensko odmieta ísť do Marrákešu prezentovať vlastný uhoľ pohľadu na pakt, ostatným zástupcom krajín takpovediac z očí do očí. Dôvod je však po analýze textu úplne prostý – uznesenie parlamentu je totiž naformulované tak, že nie je v rozpore, ale v súlade s paktom. Presnejšie, jeho časť, zvyšok uznesenia je už potom úplne od veci.
Na jednej strane to vyzerá tak, že, že prezident elegantne prehodil loptičku späť na stranu vlády. Jej predseda P. Pellegrini ho totiž včera požiadal, aby demisiu M. Lajčáka neprijal. Inak je pre neho a vládu vec údajne definitívne uzavretá: „Do Marrákeša nikto nejde. Marrákeš je pasé. Vybavené. Finito,“ vyhlásil celkom zrozumiteľne premiér Pellegrini.
Na strane druhej však ide o predlžovanie vládnej krízy. Tá existuje podľa prezidenta A. Kisku, taká bola jeho prvá reakcia na podanie demisie M. Lajčákom: „Prezident je znepokojený vládnou krízou v súvislosti s demisiou ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka pre zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska,“ oznámil prezidentský palác. A v rozpore s obsahom uznesenia parlamentu dodal, že Slovensko by na konferencii v Marrákeši malo mať zástupcu.
Neostáva iné ako počkať na vyvrcholenie zápasu prezident vs. vláda a naopak. Zostáva pritom veriť, že vláda zajtra stanovisko zaujme, nie odloží a to iba preto, aby prezident nevyznel pekne a musel sa rozhodnúť buď bez neho alebo rozhodnutie opäť odložiť. Faktom je, že kým prezident si v podstate môže robiť to, čo chce, vláda je na tom horšie, keďže je pod kontrolou parlamentu a postaviť sa otvorene a oficiálne proti jeho uzneseniu, by bolo popretím parlamentnej demokracie. V prípade nesúhlasu s ním by bola oveľa vhodnejšia demisia celej vlády, ako postaviť sa parlamentu otvorene na odpor.
Mimochodom, naozaj bolo zvláštne, že Slovensko odmieta ísť do Marrákešu prezentovať vlastný uhoľ pohľadu na pakt, ostatným zástupcom krajín takpovediac z očí do očí. Dôvod je však po analýze textu úplne prostý – uznesenie parlamentu je totiž naformulované tak, že nie je v rozpore, ale v súlade s paktom. Presnejšie, jeho časť, zvyšok uznesenia je už potom úplne od veci.
