Prezident A. Kiska sa rozhodol vymenovať do funkcie ústavných sudcov 3 osoby, ktoré si vybral z 8. kandidátov, zvolených parlamentom.

Rozhodnutie prezidenta má dve hlavné roviny. Po prvé, na Ústavnom súde začne po sľube nových sudcov pracovať ďalší senát a plénum. Po druhé, parlament má povinnosť navoliť ešte 12 ďalších kandidátov, z ktorých si prezident bude vyberať 6 ústavných sudcov.

Dve doteraz neznáme veličiny tak boli aktuálnym rozhodnutím prezidenta zodpovedané. To ale ešte neznamená, že súd je funkčný - stále zostáva ochromený. Zvyšok však už záleží opäť od parlamentu. Konkrétne, ako naloží s momentálne 25. uchádzačmi o post kandidáta na funkciu ústavného sudcu. Pôjde už o tretiu voľbu poslancov, z ktorých viacerí si akosi stále nechcú uvedomiť, že zvoliť dostatočný počet kandidátov je ich povinnosť, nie možnosť. Argumentujú už pritom aj tým, že poslanca predsa nemôže nikto nútiť ako má hlasovať, lenže to tak nie je: núti ich k tomu totiž samotná Ústava, ktorá výlučne im zverila moc kandidátov nielen voliť, ale zároveň aj povinnosť ich zvoliť. Každý poslanec sľuboval, že Ústavu bude dodržiavať a plniť svoje povinnosti v záujme občanov, pričom je nepochybné, že fungujúci súd je v záujme občanov. Ak poslanec dodržiavať Ústavu nechce, má sa mandátu vzdať, a nie vyhovárať. Žiadny ústavný činiteľ totiž nemôže podľa Ústavy postupovať svojvoľne.

Pritom voči rozhodnutiu prezidenta, ktorý akceptoval troch kandidátov z ôsmich, možno očakávať námietky aj od poslancov. Na jeho rozhodnutí však nemôžu nič zmeniť. Traja kandidáti sa po zložení sľubu stanú ústavnými sudcami a prezident bude čakať na ďalšiu várku kandidátov z parlamentu.

Je otázkou politického vkusu, či mal prezident čakať aj s vymenovaním funkcionárov súdu, teda predsedu a podpredsedu. Tých nemusí menovať okamžite, vyberá si zo sudcov, nie z kandidátov. Ale ak sa rozhodol vybrať dvoch funkcionárov zo siedmich sudcov, nedá sa voči tomu namietať. Rozhodol ten, kto právo rozhodnúť má, všetko ostatné je vata.