Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Juraj Hrabko komentuje odvolávanie ministra R. Mikulca.
Autor Teraz.sk/Juraj Hrabko
Skupina poslancov vedených Smerom-SD opätovne podáva návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra R. Mikulcovi. Dôvody sú zrejmé aj očividné - ide o odpoveď na obštrukciu vládnej koalície, ktorá sa opakovane odmietla na rokovaní o tomto návrhu zúčastniť a odložila ho na riadne, a nie mimoriadne zvolanú schôdzu parlamentu.
Kým bude návrh doručený do podateľne parlamentu, možno sa iba domnievať, že hlavné dôvody na odvolanie ministra od prvého podania na jeho odvolanie z funkcie zostávajú rovnaké a pribúda iba ich počet. Pretože veci sa dejú - aj na samotnom ministerstve vnútra - návrhy sa aktualizujú a rozširujú. Podobne sa však dá predpokladať aj to, že osud čerstvého podania na vyslovenie nedôvery skončí po obštrukcii vládnej koalície opäť v parlamentom v koši. Tak či onak ide zrejme nielen o slovenský, ale tiež svetový rekord - v takom krátkom časovom horizonte totiž ešte nebolo podaných toľko návrhov na odvolanie toho istého člena vlády.
V podstate ide nielen o akúsi hru nervov, ale aj politickú taktiku, ktorú však - zdá sa - vládna koalícia zle prečítala. Pretože to navonok i dovnútra vyzerá tak, že opozícia sa iba oprávnene domáha uplatnenia svojich práv a vládna koalícia im ich neoprávnene upiera. Iba preto, lebo môže, keďže má väčšinu poslancov. Horšie však je, že to tak navonok i dovnútra nielen vyzerá, ale aj je.
Isto, možno to vnímať aj tak, že Smer-SD - ľudovo povedané - iba žne to, čo kedysi zasial. Kto chce, ten si pamätá, že v časoch, kedy vládol či už sám alebo v koalícii, sa správal podobne a nanajvýš dopĺňal technicky počet opozičných poslancov na 76, aby schôdza mohla byť. Ibaže tiež nebola vtedy, kedy mala byť, pretože podmienka plnej účasti opozičných poslancov na schôdzi je a) rovnako v rozpore so zákonom a b) nebola ani vtedy a ani dnes ľahko splniteľná.
Ak by poslanci vládnej koalície umožnili konanie schôdze s návrhom na vyslovenie nedôvery ministrovi R. Mikulcovi v súlade so zákonom - teda uskutočnila by sa hneď ako bola zvolaná, urobili by z politického hľadiska lepšie. Ak by aj potom Smer-SD opätovne podával návrh na jeho odvolanie, vyznel by už smiešne. Navyše, je pritom všeobecne známe, že návrh na vyslovenie nedôvery hociktorému členovi vlády nemá šancu byť schválený. Také niečo sa prihodilo v histórii iba raz - ministrovi V. Soboňovi - a už sa to nezopakuje. Rovnako platí, že hoci súčasná vládna koalícia chcela byť iná ako predchádzajúca, v tomto prípade sa jej to veľmi nedarí.
Povedané jednou vetou a vo všeobecnosti, teda bez ohľadu na to, kto a kedy je pri moci - akákoľvek obštrukcia vládnej koalície pri návrhu ktorémukoľvek členovi vlády na vyslovenie nedôvery je porušením základných princípov a zásad parlamentarizmu.
Aj preto platí, že vládna koalícia má síce väčšinu poslancov, ale väčšinu politických bodov v takomto prípade zbiera niekto iný. Je pozoruhodné, že to vládna koalícia buď nevie, alebo jej na tom nezáleží.
Kým bude návrh doručený do podateľne parlamentu, možno sa iba domnievať, že hlavné dôvody na odvolanie ministra od prvého podania na jeho odvolanie z funkcie zostávajú rovnaké a pribúda iba ich počet. Pretože veci sa dejú - aj na samotnom ministerstve vnútra - návrhy sa aktualizujú a rozširujú. Podobne sa však dá predpokladať aj to, že osud čerstvého podania na vyslovenie nedôvery skončí po obštrukcii vládnej koalície opäť v parlamentom v koši. Tak či onak ide zrejme nielen o slovenský, ale tiež svetový rekord - v takom krátkom časovom horizonte totiž ešte nebolo podaných toľko návrhov na odvolanie toho istého člena vlády.
V podstate ide nielen o akúsi hru nervov, ale aj politickú taktiku, ktorú však - zdá sa - vládna koalícia zle prečítala. Pretože to navonok i dovnútra vyzerá tak, že opozícia sa iba oprávnene domáha uplatnenia svojich práv a vládna koalícia im ich neoprávnene upiera. Iba preto, lebo môže, keďže má väčšinu poslancov. Horšie však je, že to tak navonok i dovnútra nielen vyzerá, ale aj je.
Isto, možno to vnímať aj tak, že Smer-SD - ľudovo povedané - iba žne to, čo kedysi zasial. Kto chce, ten si pamätá, že v časoch, kedy vládol či už sám alebo v koalícii, sa správal podobne a nanajvýš dopĺňal technicky počet opozičných poslancov na 76, aby schôdza mohla byť. Ibaže tiež nebola vtedy, kedy mala byť, pretože podmienka plnej účasti opozičných poslancov na schôdzi je a) rovnako v rozpore so zákonom a b) nebola ani vtedy a ani dnes ľahko splniteľná.
Ak by poslanci vládnej koalície umožnili konanie schôdze s návrhom na vyslovenie nedôvery ministrovi R. Mikulcovi v súlade so zákonom - teda uskutočnila by sa hneď ako bola zvolaná, urobili by z politického hľadiska lepšie. Ak by aj potom Smer-SD opätovne podával návrh na jeho odvolanie, vyznel by už smiešne. Navyše, je pritom všeobecne známe, že návrh na vyslovenie nedôvery hociktorému členovi vlády nemá šancu byť schválený. Také niečo sa prihodilo v histórii iba raz - ministrovi V. Soboňovi - a už sa to nezopakuje. Rovnako platí, že hoci súčasná vládna koalícia chcela byť iná ako predchádzajúca, v tomto prípade sa jej to veľmi nedarí.
Povedané jednou vetou a vo všeobecnosti, teda bez ohľadu na to, kto a kedy je pri moci - akákoľvek obštrukcia vládnej koalície pri návrhu ktorémukoľvek členovi vlády na vyslovenie nedôvery je porušením základných princípov a zásad parlamentarizmu.
Aj preto platí, že vládna koalícia má síce väčšinu poslancov, ale väčšinu politických bodov v takomto prípade zbiera niekto iný. Je pozoruhodné, že to vládna koalícia buď nevie, alebo jej na tom nezáleží.
