Čas na podanie prihlášok druhej voľby uchádzačov o funkciu ústavného sudcu vypršal, možno hodnotiť. Nateraz nie uchádzačov, to je najskôr práca ústavnoprávneho výboru a po ňom aj všetkých ostatných poslancov parlamentu, ale hlavne vecné a politické ovzdušie, ktoré prináša.

Menoslov uchádzačov totiž prináša aj isté napätie, či bude parlament ochotný a schopný z nich vybrať plný počet, teda 18 kandidátov. Viacero uchádzačov, ktorí sa prihlásili do prvej voľby odmietlo kandidatúru vo voľbe druhej, z čoho možno vyvodiť aj to, že čakajú na vyhlásenie tretej voľby. To platí najmä v prípade uchádzačov, ktorí majú očividnú politickú podporu vládnej koalície, ktorá sa iba nemohla zo všeobecne známych dôvodov v prvej voľbe prejaviť. K uvedenému veľa napovie už to, či sa prezident A. Kiska rozhodne v parlamente opätovne z dôvodu voľby kandidátov vystúpiť. Alebo už nie.

Z vecnej stránky platí, že tak, ako je ústavnou povinnosťou parlamentu zvoliť dvojnásobný počet kandidátov na uvoľnené miesta ústavných sudcov, rovnako je ústavnou povinnosťou prezidenta republiky zabezpečiť riadny chod Ústavného súdu, hoci aj so štyrmi sudcami.

Keďže A. Kiska dodnes nevymenoval predsedu súdu, možno povedať, že rovnako ako parlament v prvej voľbe, si ani prezident ústavnú povinnosť nesplnil. Nedávna správa prezidenta z paláca iba hlási: „Od 1. marca preberie šéfovanie pani Baricová a počkám na novú voľbu NR, a som presvedčený, že zvolia nových kandidátov, z ktorých budem môcť vybrať ústavných sudcov. Budem pripravený čím skôr vybrať aj nového predsedu ÚS.“ Prečo nie aj podpredsedu, už nepovedal, možno zabudol, zrejmé iba je, že o jeho vymenovaní neinformoval.

Od 1. marca platia nové ustanovenia zákona o Ústavnom súde, ktoré hovoria o jeho funkcionároch. Medzi nimi aj to, že ak nie sú vymenovaní predseda a podpredseda súdu, „neodkladné úlohy predsedu ústavného súdu vykoná ten zo služobne najstarších sudcov ústavného súdu, ktorý je vekom najstarší.“

Zákon zároveň umožňuje podpredsedovi súdu dočasne vykonávať právomoci predsedu, ak predseda ústavného súdu nie je vymenovaný: podpredseda ústavného súdu koná v takom prípade vo funkcii „podpredseda Ústavného súdu Slovenskej republiky dočasne vykonávajúci právomoci predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky“, inak koná vo funkcii „podpredseda Ústavného súdu Slovenskej republiky“.

Inými slovami, je kvalitatívny rozdiel medzi podpredsedom Ústavného súdu a služobne najstarším sudcom. Preto je tiež dôležité vedieť, keď už nemá predsedu, či má alebo nemá aspoň podpredsedu.
Keď A. Kiska tvrdí, že „dôvera ľudí v spravodlivosť je na Slovensku stále žalostne a alarmujúco nízka,“ potom k tomu prispieva aj svojim (ne)rozhodovaním. Keď vyzýva v súvislosti s Ústavným súdom poslancov parlamentu na „zodpovednosť, aby pochopili, čo ich konanie, respektíve nekonanie spôsobuje,“ potom to isté platí aj na jeho konanie, respektíve nekonanie.

Tak či onak: platí, že je jeho ústavnou povinnosťou zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov, pričom je zrejmé, že Ústavný súd bez predsedu a podpredsedu nemôže riadne fungovať ani deň, nieto niekoľko týždňov či mesiacov. To, že zákon v tomto prípade dáva oprávnenie vykonať neodkladné úlohy služobne najstaršiemu sudcovi, na nečinnosti prezidenta A. Kisku nič nemení. A, samozrejme, argumentom nie je ani to, že Ústavu ignoruje aj parlament.