SaS, ktorá iniciovala vyslovenie nedôvery vláde E. Hegera, opäť povalila vládu. Hlasovanie poslancov bolo jednoznačné, za hlasovalo 78 poslancov.

Od svojho vzniku dokázala SaS povaliť dva razy vlastnú vládu a raz vládu, ktorej nebola priamo súčasťou. Dokázala urobiť z I. Matoviča expremiéra aj exministra financií. Hoci I. Matovič, ako aj ostatní členovia vlády zatiaľ zostávajú vo funkciách, po vykonaní vôle parlamentu hlavou štátu budú ich právomoci obmedzené. Odvolaním vlády totiž moc parlamentu nad vládou prechádza do rúk prezidentky Z. Čaputovej a to takpovediac v dobrom aj v zlom. Hlava štátu bude totiž už jednoznačne a nedeliteľne politicky zodpovedná za výkon moci v krajine.

Ak chce parlament moc nad vládou a jej jednotlivými členmi získať späť, musí sa dohodnúť na predčasných voľbách, inak ju nedostane. Výnimkou by bolo schválenie ústavného zákona, v ktorom by zrušil existujúce pravidlá vládnutia po vyslovení nedôvery a určil nové. Čo však komplikuje okrem iného aj fakt, že žiadna koalícia už nie je: pádom vlády automaticky padla aj súčasná papierová koalícia. Možno nie na papieri, keďže ten naozaj veľa znesie, ale vecne koalícia stratila akýkoľvek politický zmysel – zostala bez moci, teda bezmocná.

Čo bude ďalej, je otázkou rokovaní parlamentných strán, do ktorých budú môcť čo-to prehovoriť aj nezaradení poslanci. K predčasným voľbám je ešte ďaleko a to aj z pohľadu počtov – kým na povalenie vlády stačilo najmenej 76 poslancov, na schválenie predčasných volieb alebo iných zmien v ústave, je potrebných už najmenej 90 poslancov.

Zhrnuté a podčiarknuté – najlepšia vláda I. Matoviča padla po roku, stabilná vláda E. Hegera padla po roku a pol. Z čoho vyplýva aj to, že ešte nikto nedokázal premrhať politicko-spoločenský kapitál a výraznú ústavnú väčšinu poslancov tak rýchlo, ako hnutie I. Matoviča. a zároveň tak pomaly posúvať krajinu vpred. Načim si to zapamätať.