Predseda parlamentu v zastúpení P. Žiga sa rozhodol, nezvolať schôdzu parlamentu, o čo ho v súlade so zákonom požiadala skupina poslancov Progresívneho Slovenska. Ide o svojvoľný krok, ktorý nemá žiadnu oporu v žiadnom zákone.

P. Žiga schôdzu podľa jeho vyjadrenia nezvolal preto, lebo program schôdze je totožný s bodom programu, ktorý v decembri minulého roka parlament odmietol a keďže odvtedy neprešlo ešte šesť mesiacov, schôdza sa podľa neho nedá zvolať. „Dnes som vydal rozhodnutie, že takáto schôdza nebude zvolaná,“ informoval pred dvomi dňami P. Žiga.

No. Takéto rozhodnutie zatiaľ neexistuje. Je faktom, že po dvoch dňoch sa už objavilo na stránke parlamentu viac ako 30 čerstvých rozhodnutí P. Žigu z 10. marca 2025, ale to avizované medzi nimi nie je. Na škodu veci, pretože by to bolo naozaj zaujímavé čítanie. Predseda parlamentu či už riadny alebo poverený, totiž nemá zákonnú možnosť schôdzu nezvolať. Zákon nič také neuvádza, ale jednoznačne prikazuje P. Žigovi povinnosť schôdzu zvolať – neexistuje formulácia, že ju môže zvolať a už vôbec nie, že ju zvolať nemusí. Naopak, zreteľne a zrozumiteľne hovorí, že takúto schôdzu predseda „zvolá“. Zákon dokonca v tejto súvislosti a priamo uvádza, že „Návrh zákona nemožno prerokovať na takejto schôdzi, ak nebola dodržaná pätnásťdňová lehota ustanovená v § 72 ods. 1.“. Čo znamená, že schôdza musí byť zvolaná, ale nesmie na nej byť takýto zákon prerokovaný. A nie, že zvolaná byť nesmie alebo z tohto dôvodu nemôže.

Isto, P. Žiga sa nemýli, keď vraví, že návrh zákona v tej istej veci nemožno predložiť skôr ako o šesť mesiacov. Akurát, že o tom nemôže rozhodovať sám – lebo takú právomoc nikde nemá napísanú a z titulu svojej funkcie môže konať iba a len na základe a v súlade so zákonmi. Má povinnosť schôdzu zvolať a bez ohľadu na to, či návrh zákona spĺňa alebo nespĺňa zákonné podmienky, o tom má rozhodnúť plénum, nie jedna osoba, hoci aj aktuálne zastáva najvyššiu parlamentnú funkciu. Odmietnuť zvolať schôdzu môže len z celkom iných dôvodov – napríklad, ak je podpisov menej ako pätina všetkých poslancov – čo sa už stalo – alebo ak žiadosť nemá písomnú formu – čo sa ešte nestalo.

Je zrejmé, že nezvolanie schôdze na žiadosť skupiny poslancov, ktorá spĺňa všetky zákonné požiadavky, je svojvoľný a najmä nebezpečný akt. Ale nebezpečnejšie je správanie sa dotknutých poslancov Progresívneho Slovenska – ak sa totiž ani voči takejto svojvôli a postupu neohradia na Ústavnom súde, môže sa im to stávať častejšie. A nielen môže, ale aj bude.