Dohoda zvyšku vládnej koalície s bývalými kolegami zo SaS na schválení návrhu rozpočtu 2023 leží na stole. Dôležitejšie ako vecné hľadisko je však hľadisko politické, obzvlášť po páde vlády E Hegera, ktorej parlament vyslovil nedôveru a ktorá tak vládne obmedzeným spôsobom a iba na základe vôle a mandátu prezidentky Z. Čaputovej.

To je mimoriadne tristné už iba z toho pohľadu, že poslanci dôverujú návrhu rozpočtu, ktorý pripravila tá istá vláda, ktorej vyslovili nedôveru. Jasné, dá sa povedať, že vláda v niečom ustúpila a jej návrh prejde len po nejakých úpravách, lenže na politickej podstate veci to nič nemení, takže výsledkom summitu Heger-Sulík bude len ďalší chaos, zmätok a znechutenie ľudí.

Z vecného hľadiska možno dodať, že šturmovanie bude pravdepodobne sprevádzať viacero porušení zákona, pričom na presadenie dohody novokoaličnej SaS s torzom vládnej koalície je potrebný aj súhlas prezidentky. Lenže porušovanie legislatívneho procesu sa stalo v tomto volebnom období normou a to aj za výrazného prispenia hlavy štátu, takže sa nestane nič nové – nová väčšina v parlamente iba pôjde v starých šľapajach.

Z politického hľadiska je situácia omnoho zaujímavejšia – vytŕča z nej napríklad to, že I. Matovič – ak bude dohoda s SAS naplnená – nebude už v obmedzenej vláde E. Hegera ministrom financií a ani ničoho iného. Ak nepodá demisiu, návrh na jeho odvolanie podá premiér E. Heger a dá sa staviť na to, že prezidentka Z. Čaputová mu rada aj obratom vyhovie. A ak by sa chcel I. Matovič nejakým spôsobom vrátiť, tak ho za člena vlády už nevymenuje.

Nateraz to skôr vyzerá tak, že po schválení rozpočtu hlava štátu opakovane povolí ďalší hókus-pókus, presnejšie, ďalšiu rekonštrukciu vlády. Raz to už urobila, takže sa nedá vylúčiť, že to neskúsi opäť. Aj o tom v súčasnosti rokuje s niektorými politikmi, na čom nie je nič zlé – horšie je, že o stretnutiach verejnosť neinformuje a najhoršie bude, ak by sa tak aj stalo. Pritom pre R. Sulíka je už charakteristické, že povaľuje vlády – vrátane vlastných – ale doteraz nikdy nehlasoval za predčasné voľby.

Voľby sú pritom jediným východiskom z tejto politickej šlamastiky, do ktorej sa politici sami vmanévrovali. Všetko ostatné je a bude iba predlžovanie agónie, zhoršovanie života ľudí, ratingu i povesti krajiny. A posilňovanie strán, nad ktorými istá časť spoločnosti síce ohŕňa nos, ale v reáli ich vyháňa na piedestál. Iné východisko ako voľby nemôže a nebude fungovať už len preto, lebo nefungovalo ani doteraz – napokon, hneď prvá rekonštrukcia vlády v tomto volebnom období viedla najskôr k jej rozpadu a neskôr aj pádu. Robiť to isté a očakávať pritom iný výsledok, sa ani v politike nevypláca.

Na Slovensku stále platí, že politici sa správajú rozumne až potom, keď už vyčerpali všetky iné možnosti. Čo je špecifikum, ktorého sa nedokážu, nemôžu alebo nechcú zbaviť už dlhé roky. Faktom je, že na ďalšiu rekonštrukciu vlády pod vedením E. Hegera už nestačí súhlas iba najmenej 76 poslancov parlamentu, ale je potrebný ešte jeden a ten najdôležitejší, ktorý o tom rozhodne – súhlas prezidentky Z. Čaputovej. Teda najmenej sedemdesiatsedem hlasov.