Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Povedané na rovinu - bolo by lepšie, keby pracovná skupina Pre obnovu dôvery v právo nevznikla, keďže jej výsledkom je zatiaľ nič, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Aj keď pracovnú skupinu Pre obnovu dôvery v právny štát rozpustil premiér E. Heger už pred tromi týždňami, výsledok jej práce nie je stále známy. E. Heger síce o čosi neskôr informoval, že „dostal podstatu riešení a teraz o nich politicky rokujeme,“ ale nepovedal viac ani o podstate podstaty riešení a ani to, s kým o nich rokuje. Vyznieva to zle aj z dôvodu, že hoci premiér E. Heger výstup z rokovaní špeciálnej komisie má, nemajú ho jej členovia. Aspoň to tak vyplýva z vyjadrenia napríklad zástupkyne generálnej prokuratúry, ktorá krátko po premiérovom vyjadrení verejne oznámila, že o ukončení komisie ani o jej záveroch nevedela.
Pracovná komisia - ktorú jej predsedovi uložila zriadiť Bezpečnostná rada - začala oficiálne rokovať 20. septembra. Podľa dostupných informácií mala zasadať „nepretržite,“ čo ako sa ukázalo neskôr v praxi znamenalo osem hodín každý deň. Po istých personálnych problémoch - D. Lipšic, J. Mazák - tak tomu zrejme aj bolo, inak by premiér totiž nemohol oznámiť, že výsledkom rokovaní skupiny je 17 riešení - či je medzi nimi aj riešenie, ktorým ako, kedy a či vôbec zrušiť § 363, nie je známe. Hoci práve zrušenie uvedeného paragrafu malo byť „základným krokom“.
Nevadí. Horšie je, že povedané slovami premiéra E. Hegera, ktorými vysvetľoval potrebu zriadenia tejto komisie - „z orgánov činných v trestnom konaní musíme vypudiť mafiu“ - sa to skončilo rovnako. Napokon, bola z toho aj veľká sláva v médiách tak pre účinkujúcich politikov ako aj ďalších nahlas tešiacich sa ľudí, ako sa už konečne zatočí - a v súlade s právom - s rôznymi darebákmi, vrátane politických. Ktorí však dnes už mlčia, hoci sa s nimi dosiaľ nijako nezatočilo, naopak, skôr pribudli nové okolnosti, prečo by sa s nimi zatočiť malo. Nie vlna za vlnou, ale kauza za kauzou sa krajinou valí. A to už vadí.
Povedané na rovinu - bolo by lepšie, keby pracovná skupina Pre obnovu dôvery v právo nevznikla, keďže jej výsledkom je zatiaľ nič. A zrejme to tak aj zostane. Bezpečnostnej rade a ďalším zainteresovaným v nej síce nemožno uprieť, že to mysleli dobre, ale skončilo to ako vždy.
Pracovná komisia - ktorú jej predsedovi uložila zriadiť Bezpečnostná rada - začala oficiálne rokovať 20. septembra. Podľa dostupných informácií mala zasadať „nepretržite,“ čo ako sa ukázalo neskôr v praxi znamenalo osem hodín každý deň. Po istých personálnych problémoch - D. Lipšic, J. Mazák - tak tomu zrejme aj bolo, inak by premiér totiž nemohol oznámiť, že výsledkom rokovaní skupiny je 17 riešení - či je medzi nimi aj riešenie, ktorým ako, kedy a či vôbec zrušiť § 363, nie je známe. Hoci práve zrušenie uvedeného paragrafu malo byť „základným krokom“.
Nevadí. Horšie je, že povedané slovami premiéra E. Hegera, ktorými vysvetľoval potrebu zriadenia tejto komisie - „z orgánov činných v trestnom konaní musíme vypudiť mafiu“ - sa to skončilo rovnako. Napokon, bola z toho aj veľká sláva v médiách tak pre účinkujúcich politikov ako aj ďalších nahlas tešiacich sa ľudí, ako sa už konečne zatočí - a v súlade s právom - s rôznymi darebákmi, vrátane politických. Ktorí však dnes už mlčia, hoci sa s nimi dosiaľ nijako nezatočilo, naopak, skôr pribudli nové okolnosti, prečo by sa s nimi zatočiť malo. Nie vlna za vlnou, ale kauza za kauzou sa krajinou valí. A to už vadí.
Povedané na rovinu - bolo by lepšie, keby pracovná skupina Pre obnovu dôvery v právo nevznikla, keďže jej výsledkom je zatiaľ nič. A zrejme to tak aj zostane. Bezpečnostnej rade a ďalším zainteresovaným v nej síce nemožno uprieť, že to mysleli dobre, ale skončilo to ako vždy.
