Zákon o Slovenskej televízii a rozhlase uzrel napokon včera večer svetlo sveta, keď za neho hlasovalo 78 poslancov vládnej koalície. Ako zväčša každý iný zákon ani zákon o STVR nie je dokonalý, keďže obsahuje aj viacero nezrovnalostí a nejasností. Netreba sa nimi teraz zaoberať, postačí konštatovať, že v porovnaní s väčšinou ďalších zákonov, sa už na prvý pohľad javí, že ide o zákon v rozpore s Ústavou. A nielen javí.

Zaoberať sa nateraz netreba ani politickým uhlom pohľadu. Je očividné, že každá vládna moc chce mať kontrolu nad televíziou a rozhlasom, presnejšie nad ich spravodajstvom a publicistikou. Prikladajú im stále väčší význam ako majú, obzvlášť v pretrvávajúcom rozmachu sociálnych sietí. Je to tak už odjakživa, presnejšie od vzniku samostatného Slovenska. Dôkazom môže byť aj výrok premiéra V. Mečiara na adresu riaditeľa STV, ktorý bol najskôr do funkcie dosadený, ale neskôr odídený: „Čo z toho, že nám bol blízky a politicky poslušný. Ukázal sa ako neschopný, nemáme preto právo ho tam držať.“ Medzi posledné pokusy zase patrí nielen pokus o vydávanie vládnych novín premiérom I. Matovičom, pokračujúc pokusom ministra financií I. Matoviča zákonným spôsobom upraviť pozývanie hostí do diskusných relácií a končiac zrušením tzv. koncesionárskych poplatkov na návrh R. Sulíka a SaS. Teda stratou už čo i len zdania verejnoprávnosti inštitúcie, a to aj za výdatnej pomoci jej redaktorov a moderátorov.

Vecné hľadisko je iné. Ústavný súd dal už viackrát najavo, že pri posudzovaní vecí je pre neho dôležitejšie, či ide priamo o Ústavu a ústavné zákony alebo o zákony obyčajné. Povedané v skratke, súdu môže byť jedno, či nový riaditeľ STVR bude mať vyšší plat a dlhšie funkčné obdobie, keďže tieto parametre Ústava neuvádza. Ale nemôže mu byť jedno, ak zákonodarca viditeľne a nespochybniteľne porušuje Ústavu a jej parametre mení. Čo je v súvislosti so zrušením RTVS jednoznačné a očividné – ak má prezident priamo v Ústave napísané, že „môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona,“ potom zákon o STVR nie je očividne v súlade s Ústavou, keďže parlament dal svojvoľne prezidentovi na rozhodnutie namiesto 15 iba 10 dní.

V podstate teda ide o skúšku prezidentom P. Pellegrinim – či sa poddá spôsobom parlamentnej väčšiny a systému Tu máš a podpíš! alebo si bude viac všímať Ústavu a nenechá si odkrajovať z právomocí. Jeho rozhodnutie v tejto súvislosti bude dôležité najmä preto, lebo platí: akým spôsobom prezident P. Pellegrini úradovať začne, takým bude aj pokračovať.