Ani dramatický povodňový víkend zrejme zajtra nenaruší naplánované personálne zmeny v parlamente. Nejde teraz o odvolanie podpredsedu parlamentu M. Šimečku, hoci tá je azda najviditeľnejšia, ale o voľbu nového predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS. Odvolanie môže počkať, voľba nie, keďže výbor vzhľadom na to, že nemá predsedu ani povereného podpredsedu, nemôže fungovať.

Kandidáti sú dvaja – odvolaná predsedníčka M. Kolíková a súčasný podpredseda výboru S. Migaľ. Je zrejmé, ktorý z nich bude mať navrch, teda kto bude zvolený a kto nie. Napokon, počet poslancov vládnej koalície sa nemení, znižuje sa iba počet poslancov mimovládnych strán. Mimochodom, porovnávať dnešnú situáciu s minulým volebným obdobím, kedy vládna koalícia odmietala zvoliť Ľ. Blahu za predsedu Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, sa nedá a nemá. Je to totiž celkom iný príbeh, ba škaredší.

Situáciu vtedy vyriešila vládna koalícia tak, že za predsedu výboru zvolila O. Dostála z SaS, ten poveril výkonom funkcie podpredsedu výboru a následne sa funkcie predsedu vzdal – bol tak predsedom výboru necelý deň. Dalo by sa to nazvať aj elegantným riešením situácie, ale nebolo to tak.

Vládna koalícia totiž nemá čo robiť personálnu politiku v mimovládnych stranách. Nemá určovať kto môže a kto nemôže byť tam alebo hentam. V niektorých prípadoch jej to už zákon ani neumožňuje – už nie je možné väčšinu mimovládnych poslancov sústrediť do výboru pre životné prostredie a ochranu prírody ako za čias premiéra V. Mečiara a predsedu parlamentu I. Gašparoviča. Dnes majú mimovládne strany v parlamente už aj zákonné práva a politická kultúra sa za tie roky predsa len posunula inam – napríklad, že im už automaticky patrí aj funkcia predsedu v uvedenom výbore. Teraz ide o to, či sa bude posúvať ďalej alebo sa zastaví, prípadne začne vracať do minulosti.

Nič zatiaľ nenasvedčuje tomu, že S. Migaľ to urobí tak ako to urobil O. Dostál. Teda zotrvať na predsedníckej stoličke iba deň. Naopak, všetko nasvedčuje tomu, že chce v nej zotrvať omnoho dlhšie. Presnejšie dovtedy, kým sa SaS, ktorej podľa dohôd mimovládnych strán patrí v tomto výbore predsednícke kreslo, nenavrhne posadiť do neho inú osobu ako M. Kolíkovú, ktorú už raz navrhla, bola do nej zvolená, ale aj odvolaná. Inými slovami, ak chce mať SaS kreslo predsedu výboru, nemala by tvrdohlavo trvať na nominácii odvolanej M. Kolíkovej. Dôvod je jednoduchý – kým bude na nej trvať, nebude ho ani mať. Možností má viacero, ale ak si myslí, že tým získa viac ako vládna koalícia, potom sa mýli. Ešte inak – v celom príbehu ide o skúšku SaS, nie vládnej koalície, o ktorej je predsa všeobecne známe, kto v nej je, aj o čo jej ide.