Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Juraj Hrabko komentuje dianie v Súdnej rade.
Autor Jraj Hrabko
Dôvody, ktoré viedli Kanceláriu Súdnej rady k vydaniu stanoviska, v ktorom oznámila, že „Zasadnutie Súdnej rady SR dňa 11.07.2017 a následná voľba predsedu SR je zákonná,“ nie sú známe a tobôž jasné. Iba ním totiž predlžuje verejnú debatu o porušení zákona, ku ktorému zvolaním uvedeného rokovania prišlo.
Zaujímavé je to tiež preto, lebo nikto pritom nespochybnil, nespochybňuje a už ani nemôže spochybniť zákonnosť voľby novej predsedníčky Lenky Praženkovej. A ak by ju náhodou niekto spochybniť chcel, nebude úspešný. Spochybniť nespochybniteľné sa jednoducho nedá.
Iná vec je to, či zasadnutie Súdnej rady bolo vskutku zvolané v súlade so zákonom alebo nie. Rada tvrdí, že áno, pričom argumentuje zákonom a rokovacím poriadkom rady – avšak bez uvedenia konkrétnych paragrafov a článkov – ako aj tým, že termín zasadnutia zobrala Súdna rada „na vedomie už dňa 26.06.2017, teda 15 dní pred termínom zasadnutia, o čom bola bezprostredne informovaná aj verejnosť prostredníctvom médií“.
Sú to pozoruhodné argumenty. Treba totiž povedať, že Súdna rada mala v minulom mesiaci – keď bola podľa stanoviska informovaná o dátume ďalšieho rokovania – podstatne iné zloženie členov, ako Súdna rada, ktorá predvčerom rokovala. Ale v poriadku.
Súdna rada ďalej argumentuje, že o dátume jej júlového zasadnutia bola informovaná aj verejnosť prostredníctvom médií. Takúto povinnosť rade však zákon neukladá. Ale v poriadku.
To, čo v poriadku nie je, je dôvod, pre ktorý Súdna rada nechcela, nedokázala a preto ani nemohla argumentovať konkrétnym paragrafom alebo článkom zákona, ktorý by vety uvedené v jej stavisku potvrdil. Taký totiž neexistuje. Naopak, v zákone o Súdnej rade existuje §6 ods. 11, v ktorom je okrem iného napísané: „Predseda súdnej rady zabezpečí zverejnenie informácií o činnosti súdnej rady na webovom sídle súdnej rady. Na webovom sídle súdnej rady sa zverejňuje termín zasadnutia súdnej rady, návrh programu zasadnutia súdnej rady a materiály, o ktorých má podľa návrhu programu zasadnutia súdna rada rokovať, a to najmenej 15 dní pred termínom zasadnutia súdnej rady.“
Ešte raz. Zákon určuje, že na webovom sídle rady má byť zverejnený termín zasadnutia Súdnej rady najmenej 15 dní pred určeným dátumom jej rokovania. Teda nie v médiách, nie na rokovaní Súdnej rady ani nikde inde, ale na jej webovom sídle. A to sa nestalo, keďže termín rokovania Súdnej rady bol zverejnený 1.júla a jej zasadnutie sa uskutočnilo už 11. júla 2017. Každý sa o tom môže presvedčiť na vlastné oči. Na webovom sídle Súdnej rady SR.
Súdna rada nie je spolok zberateľov lienok, ale ústavnou inštitúciou, ktorej činnosť podlieha kontrole verejnosti. Úctu a dobré meno si nevyslúži stanoviskami z jej kancelárie, ale prácou. Napríklad, neignorovaním ani takých zákonov, za porušenie ktorých nehrozí žiadna sankcia. Obzvlášť, keď polovica jej členov sú sudcovia zvolení sudcami. Najlepší z najlepších.
Zaujímavé je to tiež preto, lebo nikto pritom nespochybnil, nespochybňuje a už ani nemôže spochybniť zákonnosť voľby novej predsedníčky Lenky Praženkovej. A ak by ju náhodou niekto spochybniť chcel, nebude úspešný. Spochybniť nespochybniteľné sa jednoducho nedá.
Iná vec je to, či zasadnutie Súdnej rady bolo vskutku zvolané v súlade so zákonom alebo nie. Rada tvrdí, že áno, pričom argumentuje zákonom a rokovacím poriadkom rady – avšak bez uvedenia konkrétnych paragrafov a článkov – ako aj tým, že termín zasadnutia zobrala Súdna rada „na vedomie už dňa 26.06.2017, teda 15 dní pred termínom zasadnutia, o čom bola bezprostredne informovaná aj verejnosť prostredníctvom médií“.
Sú to pozoruhodné argumenty. Treba totiž povedať, že Súdna rada mala v minulom mesiaci – keď bola podľa stanoviska informovaná o dátume ďalšieho rokovania – podstatne iné zloženie členov, ako Súdna rada, ktorá predvčerom rokovala. Ale v poriadku.
Súdna rada ďalej argumentuje, že o dátume jej júlového zasadnutia bola informovaná aj verejnosť prostredníctvom médií. Takúto povinnosť rade však zákon neukladá. Ale v poriadku.
To, čo v poriadku nie je, je dôvod, pre ktorý Súdna rada nechcela, nedokázala a preto ani nemohla argumentovať konkrétnym paragrafom alebo článkom zákona, ktorý by vety uvedené v jej stavisku potvrdil. Taký totiž neexistuje. Naopak, v zákone o Súdnej rade existuje §6 ods. 11, v ktorom je okrem iného napísané: „Predseda súdnej rady zabezpečí zverejnenie informácií o činnosti súdnej rady na webovom sídle súdnej rady. Na webovom sídle súdnej rady sa zverejňuje termín zasadnutia súdnej rady, návrh programu zasadnutia súdnej rady a materiály, o ktorých má podľa návrhu programu zasadnutia súdna rada rokovať, a to najmenej 15 dní pred termínom zasadnutia súdnej rady.“
Ešte raz. Zákon určuje, že na webovom sídle rady má byť zverejnený termín zasadnutia Súdnej rady najmenej 15 dní pred určeným dátumom jej rokovania. Teda nie v médiách, nie na rokovaní Súdnej rady ani nikde inde, ale na jej webovom sídle. A to sa nestalo, keďže termín rokovania Súdnej rady bol zverejnený 1.júla a jej zasadnutie sa uskutočnilo už 11. júla 2017. Každý sa o tom môže presvedčiť na vlastné oči. Na webovom sídle Súdnej rady SR.
Súdna rada nie je spolok zberateľov lienok, ale ústavnou inštitúciou, ktorej činnosť podlieha kontrole verejnosti. Úctu a dobré meno si nevyslúži stanoviskami z jej kancelárie, ale prácou. Napríklad, neignorovaním ani takých zákonov, za porušenie ktorých nehrozí žiadna sankcia. Obzvlášť, keď polovica jej členov sú sudcovia zvolení sudcami. Najlepší z najlepších.
