Pre vládu premiéra I. Matoviča azda niet výstižnejšieho výrazu ako transparentnosť a to vo všetkých obmenách či pádoch. Vždy o jej potrebe a význame pre spoločnosť hovoril, vždy ju presadzoval. Kým sa nestal premiérom.

Faktom je, že transparentnosťou sa to aj v prípade Programového vyhlásenia jeho vlády ešte priam hemží. To sú však iba slová. Teraz má I. Matovič možnosť nielen o nej hovoriť, ale ju aj vykonávať. Napríklad, predložiť dokumentáciu k tzv. Permanentného krízového štábu, ktorý si s povolením vlády zriadil v súvislosti s koronavírusom, aby mu poskytoval poradenstvo a dával odporúčania. Iné právomoci - tobôž rozhodovacie - podobne ako aj ďalšie novozriadené odborné konzíliá, štáb nemal, pretože ich mať ani nemohol.

Je všeobecne známe, že rokovania Permanentného krízového štábu prebiehali nepretržite, že neboli verejné a že rokoval v priestoroch Úradu vlády, pričom z rozpočtu Úradu boli uhrádzané aj výdavky spojené s jeho činnosťou.

Menej známe je to, že tajomník štábu, ktorý mal okrem iných povinností zabezpečovať prípravu rokovaní, plniť ďalšie úlohy spojené s administratívno-materiálno-technickým zabezpečením a vypracovávať záznamy z rokovaní - neexistoval. To vyplýva z odpovede Úradu vlády jednému z košických poslancov, ktoré uverejnilo tamojšie médium: „Vzhľadom na to, že momentálne permanentný krízový štáb nemá tajomníka, záznamy z rokovania sa nevyhotovujú.“

Zdá sa, že Permanentný krízový štáb nateraz už nefunguje, aspoň tak to verejnosti oznámil jeho člen R. Mistrík. Odôvodnil to tým, že jeho činnosť bola podľa Štatútu „viazaná na núdzový, mimoriadny alebo výnimočný stav.“ Nie je to tak, keďže sa v ňom píše, že štáb je zriadený aj na obdobie „mimoriadnej situácie,“ ktorá stále trvá, hoci hneď ďalším faktom je, že sú nateraz zbytočné – aj štáb aj mimoriadna situácia.

To, čo zbytočné nie je, je dozvedieť sa, koľko peňazí stála doterajšia činnosť Permanentného krízového štábu. Lebo o transparentnosti sa nemá iba hovoriť, ale má sa aj javiť a hlavne ju treba vykonávať.