Najlepšia vláda, akú kedy slušné Slovensko malo sa ocitla v politických problémoch ešte skôr ako do roka a do dňa od jej vzniku. V tomto je vskutku najlepšia a ak by nešlo o politiku, dalo by sa povedať, že ju už nikdy iná nepredbehne: lenže v politike naozaj platí, že nikdy sa nemá hovoriť nikdy. Zatiaľ však drží rekord.

Jedným z dôvodov, prečo vláda I Matoviča vydržala tak krátko odolávať procesu známeho ako hýbanie škatúľ je Covid-19. K chaosu a zmätku v prijímaní opatrení na jeho elimináciu teraz pribudol aj politický chaos a zmätok. Aj keď možno jedným dychom podotknúť, že ten navonok vyzerá horšie, ako v skutočnosti je.

Vecne tu niet čo riešiť. Ide výlučne o politický problém, ktorý má aj výlučne politické riešenia. Tých je, samozrejme, viacero a vyveštiť sa nedajú. Postupom času sa však budú ich mantinely zužovať a napokon problém politici vyriešia, keďže po prvé inú možnosť nemajú a pod druhé, nikto iný to za nich nemôže ani nedokáže urobiť. Inými slovami, nejde o to, či problém vyriešia, ale ako ho vyriešia.

Krátka analýza hovorí o politickom spiknutí voči I. Matovičovi, pred bezmála už 30. rokmi sa to nazývalo aj pučom. Bolo to v čase, kedy krátko po prejave prezidenta M. Kováča v parlamente padla vláda V. Mečiara. Podstata jeho vtedajšieho vyjadrenia bola totiž podobná nedeľňajšiemu vyjadreniu prezidentky Z. Čaputovej, keď oznámila, že „je nevyhnutné, aby vláda vyvodila sebareflexiu a politickú zodpovednosť“ a zároveň dodala, že „nestačí len výmena na poste ministra zdravotníctva“.

Hlava štátu to oznámila iba pár hodín predtým, ako zo Slovenska odštartovalo lietadlo pre vakcínu Sputnik V. Keď v pondelok pristálo na košickom letisku a premiér I. Matovič mal tlačovú besedu s ním v pozadí, ohlásil v utorok T. Valášek (Za ľudí) odchod zo strany. Keďže sa tým poslanecký klub Za ľudí v parlamente opäť scvrkol, vedenie strany sa rozhodlo situáciu v utorok večer riešiť. Večerné rokovanie oznámila aj SaS a počas noci prišlo aj k vzájomnému stretnutiu oboch strán.

V stredu minister zahraničných vecí I. Korčok (SaS) na margo premiéra vyhlásil, že z jeho prítomnosti na letisku „bol zaskočený,“ hoci je dlhodobo a všeobecne známe, že I. Matovič je nielen tvrdohlavý a neústupčivý, ale – obrazne povedané – schopný hovoriť aj do priemyselnej či bezpečnostnej kamery. Sú to jednoducho jeho vlastnosti.

Minister I. Korčok síce toho povedal viac a aj na margo vakcíny Sputnik V, ale to, čo povedal v stredu, vo štvrtok už neplatilo, čo je samo o sebe a pre ktoréhokoľvek ministra zahraničných vecí vo svete takpovediac nešťastná udalosť. Dôležitejšie je, že v rovnaký deň, po rokovaní vlády, oznámil R. Sulík, že SaS je „zásadne proti predčasným voľbám, nepodporíme ich, ale podporíme rekonštrukciu vlády". Vnútrostranícky problém, ktorý riešila strana Za ľudí, tak šmahom ruky zmenil na problém koaličný a celoslovenský. Alebo inak – strana Za ľudí momentálne už nerobí vlastnú, ale Sulíkovu politiku, je v jeho politickom závese.

Citovaným vyjadrením R. Sulíka sa vec vrátila späť do prezidentského paláca, keďže sa spustil aj kolotoč rokovaní s hlavou štátu – najskôr bola v paláci SaS a neskôr spoločne SaS a Za ľudí. A ešte neskôr rokovali na pozvanie predsedu parlamentu zástupcovia už všetkých siedmich strán, ktorí tvoria vládnu koalíciu, teda OĽaNO-Nova-Kresťanská únia-Zmena zdola, Sme rodina, SaS a Za ľudí.

Výsledkom bolo, že Sme rodina si vyžiadala týždenný čas na to, aby sa poradila. Vzhľadom na následné vyjadrenia či už zo strany SaS alebo Za ľudí však zrejme iba málokto pochopil, o čo B. Kollárovi a jeho Sme rodina v skutočnosti ide. V politike vyčkávacia taktika totiž rozhodne nie je o tom, aby mohlo vedenie strany rokovať, ale aby malo o čom rokovať. Inými slovami, časový odklad slúži v politike najmä ako zahmlievací manéver.

Rovnako platí, že v politike sa neudeje nič náhodou, vždy je za tým niekto, čo chce niečo dosiahnuť. Možno to vyčítať aj z terajšieho sledu udalostí, ako aj z rozličných spôsobov informovania verejnosti. V každom prípade platí, že politická cnosť, je aj zdržanlivosť. Obzvlášť v tomto prípade, kedy aj vzhľadom na vyhranený postoj nemôže prezidentka Z. Čaputová robiť medzi koaličnými stranami mediátora – hoci ho potrebujú viac ako soľ – a politikov čaká obvyklá víkendová prezentácia v médiách.

Situácia po nich sa môže zlepšiť alebo zhoršiť, to už záleží od nich. Tak či onak však zostanú platiť najmä tri základné fakty. Prvým je, že niekto sa musí dohodnúť s niekým. Druhým, že vyhráva ten, kto bude mať podporu najmenej 76 poslancov v parlamente. A tretím, že ak sa taký nenájde, prehrajú všetci.

K poznámke pod čiarou sa však patrí uviesť, že najlepšie je na tom stále Covid-19. Aby ani zaočkovaní mladí poslanci nezabudli, že v krajine šarapatí a bude šarapatiť bez ohľadu na politické škriepky aj naďalej.