Rozhodnutie Ústavného súdu o pozastavení účinnosti novely Trestného zákona – s výnimkou Úradu špeciálnej prokuratúry – privítali všetci aktéri. Bez ohľadu na to, kto akú v tomto v príbehu hral úlohu.

Ako obvykle, aj tentoraz možno hodnotiť situáciu z hľadiska politického a vecného. Spoločné majú jedno – sú jednoduché a súčasne poznačené chytráctvom. Inými slovami, išlo o to, kto koho prechytračí a hru na počítanie času si zahral aj Ústavný súd. Z politického hľadiska je to tak, že po rozhodnutí Ústavného súdu nikto nemá všetko, ale každý má niečo, aby sa mohol tváriť spokojne alebo hoci aj ako víťaz.

Prezidentka Z Čaputová, ktorá novelu podpísala a obratom poslala súdu, po jeho rozhodnutí riekla, že je to dobrá správa pre demokraciu a právny štát na Slovensku. Smer-SD vyhlásil, že koalícia dosiahla hlavný cieľ, ktorý mala pri reforme trestného práva, teda zrušenie špeciálnej prokuratúry.

Podľa Progresívneho Slovenska je rozhodnutie súdu pre R. Fica obrovská prehra. SaS oznámila, že Ústavný súd zachránil na Slovensku spravodlivosť, hnutie I. Matoviča rozhodnutie súdu privítalo, pričom však odmieta, že by bolo víťazstvom opozície a podľa KDH rozhodnutie dokazuje, že Slovensko je stále právnym štátom, kde funguje systém bŕzd a protiváh.

Vyjadrenia takmer dokonale ilustrujú a vystihujú súčasnú politickú situáciu v krajine – stačí si totiž pripomenúť, že kým mimovládni poslanci neprišli na to, že návrh novely umožňuje aj skrátenie lehôt pre násilných trestných činoch, vrátane znásilnenia, hlavným predmetom ich odsudzovania novely bolo rušenie a zrušenie špeciálnej prokuratúry. Teraz je zrušenie špeciálnej prokuratúry dobrou správou pre demokraciu, záchranou spravodlivosti, pričom krajina je stále právnym štátom a, samozrejme, ide o obrovskú prehru R. Fica. Ide síce o politický omyl všetkých omylov, ale v poriadku. I tak še da.

Dalo by sa ísť aj hlbšie, keďže v parlamente sa odohrala ďalšia politická bitka o návrhu súvisiacom s novelou Trestného zákona – novelou novely – ktorá skončila jednotným hlasovaním vládnych aj mimovládnych strán. Aj M. Šimečka, aj I. Matovič aj M. Majerský a tiež R. Sulík hlasovali za návrh R. Fica, presnejšie jeho vlády a vládnej koalície. Ale v tejto chvíli naozaj nie je potrebné sa tomu venovať, bola by to zbytočná odbočka.

Ctihodnostiam z Košíc sa totiž podaril ďalší žonglérsky kúsok, keď dokázali pozastaviť účinnosť zákona, ktorý nie je účinný, ba dokonca ani len platný. De iure neexistuje. Vo všeobecnosti sa tomu hovorí, že Ústavný súd prelomil doterajšie vlastné rozhodnutia, ale presnejšie a zároveň ľudovo povedané je to tak, že urobil ústavný kotrmelec. Takúto ústavnú kreativitu nemožno tolerovať, keďže aj Ústavný súd by sa mal držať textu Ústavy, v ktorej má ako každý iný štátny orgán vytýčené právomoci a mantinely pre rozhodovanie. Mimochodom, uvedené hneď v prvej hlave a prvom článku Ústavy, v ktorom je okrem iného napísané aj to, že Slovenská republika je demokratický a právny štát. Nie ako kedy a ako pre koho, ale stále a pre všetkých.

To Ústavný súd nerešpektoval už dávno, napríklad, keď v Ústave našiel materiálne jadro, hoci ho do neho ústavodarca nikdy nedal – vôbec nie keď Ústava vznikala a ani pri jej častých novelizáciách. A keď ho už našiel, tak ho aj použil a vyškrtol priamo z Ústavy článok, ktorý sa mu nepáčil. Jasné, právo je živé, ale nájsť v Ústave to, čo v nej nie je, hraničí s ústavnou kreativitou najvyššieho stupňa. Svojvôľa na entú.

Prirodzene, nič z uvedeného neznamená, že pozastavenie účinnosti uvedenej novely Trestného zákona neplatí. Naopak. Platí, že hoci nikto nie je povinný rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu, každý je povinný sa podľa neho správať. Zhrnuté a podčiarknuté – v danej veci – pozastavenie účinnosti novely Trestného zákona – vyhral každý, spokojný s rozhodnutím je Ústavný súd aj všetci politickí aktéri. Prehrala iba Ústava. Ale to je len papier.