Ústavný súd konečne rozhodol o podaní generálneho prokurátora vo veci vydávania vyhlášok Úradom verejného zdravotníctva. Aj napriek tomu však stále nejde takpovediac o záverečné rozhodnutie, k tomu sa ešte len schyľuje.

Súd rozhodoval o tom, či napadnuté časti zákona o ochrane verejného zdravia sú alebo nie sú v súlade s ústavou. "Ústavný súd dospel k záveru, že takáto právna úprava je v súlade s ústavou a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu," vyhlásil predseda súdu I. Fiačan. Po rozhodnutí je tak známe „len“ to, že Úrad verejného zdravotníctva má podľa ústavy právo vydávať vyhlášky ako všeobecne záväzné predpisy. Pričom prekážkou podľa súdu nie je ani to, že vyhlášky nie sú publikované v Zbierke zákonov, ale vo vládnom vestníku.

V súlade s rozhodnutím ústavného súdu tak možno konštatovať, že kým niekdajšie Opatrenia vydávané hlavným hygienikom pomenoval ústavný súd ako hybridný správny akt, vyhlášky sú už aktom ústavným. Keďže písomné odôvodnenie ešte nie je k dispozícii, s jednoznačnými závermi je potrebné počkať, zhodnúť sa však možno na tom, že aj bez neho je potrebné rozhodnutie súdu vziať na vedomie - rozhodol ten, kto právo rozhodnúť má, jeho rozhodnutie platí a treba podľa neho ďalej postupovať.

Je teda nutné aj správne prestať so spochybňovaním právomoci Úradu verejného zdravotníctva vydávať vyhlášky. Vecne je to tak, hoci rozhodnutie súdu možno aj naďalej pokladať za nesprávne alebo o ňom diskutovať. Navyše, otázka teraz znie už tak, čo vo vyhláškach napísané môže byť a čo už nie. Povedané slovami predsedu súdu: „Chcem zdôrazniť, že tu v tomto konaní sa rozhodovalo len o právnom základe pre vydávanie vyhlášok Úradom verejného zdravotníctva ako všeobecne záväzných právnych predpisov. Nerozhodovali sme o rozsahu práv a povinností, v rámci ktorých môže Úrad verejného zdravotníctva nariaďovať opatrenia pri ochrane verejného zdravia, ani sme neposudzovali samotné vyhlášky.“

Na to poslúžia iné konania a záleží aj od ústavného súdu, koľko ich bude. A to sa zase bude odvíjať od toho, ako si poradí s už napadnutými prípadmi. Súd sa už raz snažil jednu vyhlášku zrušiť, inej čiastočne pozastaviť účinnosť, takže bude rozhodne zaujímavé, ako vymuruje mantinely pre hlavného hygienika. Ktorý rozhodnutím súdu získal obrovskú, ba priam diktátorskú moc.

Je lepšie vyhnúť sa sklamaniu a nemať pritom veľké očakávania. Aj preto, lebo už jednoducho platí princíp prvého zle zapnutého gombíka. Najmä ústavný súd by mal totiž vidieť veci viac v súvislostiach - nie vládnych, ale vlády práva. Bez akéhokoľvek spochybňovania toho, že jeho rozhodnutie platí, totiž zostáva faktom, že taký mandát, aký nadelil hlavnému hygienikovi a spol. sa nedá získať v slobodných a férových voľbách, ale iba a len rozhodnutím ústavného súdu.