Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Juraj Hrabko komentuje nové opatrenia v koronavírusovej kríze.
Autor Juraj Hrabko
Vláda sa rozhodla zmierniť doterajšie podmienky v boji proti koronavírusu. Povoľuje otváranie ďalších obchodov a poskytovanie služieb, hoci za prísnejších bezpečnostných a zdravotných opatrení, ako tomu bolo pred ich uzatvorením.
Nie je celkom jasné, z akých dát či analýz pritom vychádza a koná – možno s výnimkou ekonomických, ktoré sú, samozrejme, dôležité, ale nie dôležitejšie ako životy ľudí. Ak by mala vláda pandémiu pod kontrolou, bolo by to v poriadku, ale je očividné, že ju pod kontrolou nemá. Alebo má asi tak, ako tzv. pendlerov, ktorým nedokáže merať ani len teplotu pri vstupe na Slovensko, teda vôbec. Pritom ide o základnú vec, ktorú podcenil aj už bývalý premiér P. Pellegrini: bolo vskutku zvláštne vidieť, ako na hranici poza jeho chrbát nasadali ľudia do taxíkov v čase, kedy do kamier a mikrofónov hovoril o zavedení prísnej a povinnej 14-dňovej karantény pre navrátilcov z cudziny. Enormné nasadenie totiž automaticky neznamená aj nasadenie efektívne.
Vláda vie, prirodzene, veľa vecí, ktoré nevedia občania. Ak však namiesto sprísnenia alebo aspoň udržania súčasných podmienok podmienky uvoľňuje, mnohí si to vysvetlia aj tak, že to najhoršie je už za nami a čakajú nás iba dobré dni s pár výnimkami či smoliarmi. Opak je však oveľa pravdepodobnejší – vírus ešte len udrie.
Vláda má zatiaľ dôveru voličov, chýba jej však dôvera parlamentu. Premiér I. Matovič, ale aj jeho koaliční partneri by mali dávať veľký pozor na to, aby sa im neprihodil opak – teda, aby po získaní dôvery parlamentu nestratili dôveru občanov. Zdá sa totiž, že zatiaľ robia veľa preto, aby sa tak stalo – počnúc predčasnými vyjadreniami (meranie teploty), cez apel na opozičných poslancov (absolútne zbytočný) až po verejné rozpory, kedy pravá ruka nevie čo robí ľavá (otvorenie školských jedální). Nehovoriac o tom, že keď I. Matovič niečo vyhlási (blackout), nemôže sa R. Sulík postaviť verejne na odpor.
Teda môže, keďže to urobil, ale nie je to správne a ani dobré. Naopak, je to sebecké a samozničujúce. Možno pochopiť, že rozhodnutia sa vo vláde neprijímajú ľahko, ale ľahko by jej členovia nemali v tejto situácii narábať ani len so slovami.
Nie je celkom jasné, z akých dát či analýz pritom vychádza a koná – možno s výnimkou ekonomických, ktoré sú, samozrejme, dôležité, ale nie dôležitejšie ako životy ľudí. Ak by mala vláda pandémiu pod kontrolou, bolo by to v poriadku, ale je očividné, že ju pod kontrolou nemá. Alebo má asi tak, ako tzv. pendlerov, ktorým nedokáže merať ani len teplotu pri vstupe na Slovensko, teda vôbec. Pritom ide o základnú vec, ktorú podcenil aj už bývalý premiér P. Pellegrini: bolo vskutku zvláštne vidieť, ako na hranici poza jeho chrbát nasadali ľudia do taxíkov v čase, kedy do kamier a mikrofónov hovoril o zavedení prísnej a povinnej 14-dňovej karantény pre navrátilcov z cudziny. Enormné nasadenie totiž automaticky neznamená aj nasadenie efektívne.
Vláda vie, prirodzene, veľa vecí, ktoré nevedia občania. Ak však namiesto sprísnenia alebo aspoň udržania súčasných podmienok podmienky uvoľňuje, mnohí si to vysvetlia aj tak, že to najhoršie je už za nami a čakajú nás iba dobré dni s pár výnimkami či smoliarmi. Opak je však oveľa pravdepodobnejší – vírus ešte len udrie.
Vláda má zatiaľ dôveru voličov, chýba jej však dôvera parlamentu. Premiér I. Matovič, ale aj jeho koaliční partneri by mali dávať veľký pozor na to, aby sa im neprihodil opak – teda, aby po získaní dôvery parlamentu nestratili dôveru občanov. Zdá sa totiž, že zatiaľ robia veľa preto, aby sa tak stalo – počnúc predčasnými vyjadreniami (meranie teploty), cez apel na opozičných poslancov (absolútne zbytočný) až po verejné rozpory, kedy pravá ruka nevie čo robí ľavá (otvorenie školských jedální). Nehovoriac o tom, že keď I. Matovič niečo vyhlási (blackout), nemôže sa R. Sulík postaviť verejne na odpor.
Teda môže, keďže to urobil, ale nie je to správne a ani dobré. Naopak, je to sebecké a samozničujúce. Možno pochopiť, že rozhodnutia sa vo vláde neprijímajú ľahko, ale ľahko by jej členovia nemali v tejto situácii narábať ani len so slovami.
