Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Recept pre vládne strany ako zvládnuť menšinové postavenie je jednoduchý – rokovať, rokovať a rokovať. Problém je v tom, že vládne strany rokovať nevedia, nechcú alebo nedokážu, komentuje Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Zablokovanie rokovania parlamentu opozíciou je zauchom vláde vedenej E. Hegerom. A očividným znakom, že nedrží v rukách nielen moc – spravovanie krajiny – ale nedrží v nich politicky a ani vecne nič. Nie je to žiadne prekvapenie, ale iba potvrdenie toho, čo každý vie – že E. Heger a spol. vedie nie normálnu, ale menšinovú vládu. A že odchodom SaS z vládnej koalície sa začala kampaň pred parlamentnými voľbami.
SaS sa síce cíti byť na koni, ale nie je to celkom tak – pokúsila sa zablokovať už predchádzajúcu schôdzu – o odvolávaní ministra vnútra R. Mikulca – ale neuspela. Zablokovať schôdzu sa podarilo až spojením SaS so Smerom-SD a nezaradenými poslancami. Inými slovami, ich tzv. pokus vyšiel až na druhý raz, čo znamená, že nezáleží výlučne od SaS, či parlament rokovať bude alebo nebude – rokovať môže, ale nemusí.
Samozrejme, nejde o úplné zablokovanie parlamentu, ale iba výhražne zdvihnutý prst vládnym stranám. Recept pre vládne strany ako zvládnuť menšinové postavenie je jednoduchý – rokovať, rokovať a rokovať. Problém je v tom, že vládne strany rokovať nevedia, nechcú alebo nedokážu. Nedokáže to ani premiér E. Heger a ani predseda parlamentu B. Kollár, ktorí sú za vznik a udržanie menšinovej vlády nepochybne zodpovední.
Prirodzene, parlament sa raz odblokuje – ani R. Sulík a jeho SaS politicky neustojí to, že trvalo blokuje rozšírenie NATO a návrhy zákonov, ktoré ministri za SaS vo vláde odobrili a schválili. Agóniu to však nevyrieši, iba predĺži. Možno tak iba zopakovať, že normálne a demokratické riešenie je v takejto situácii iba jedno – predčasné parlamentné voľby. Všetko ostatné je a bude iba naťahovanie času, spojené s ďalším zvyšovaním podpory pre extrémistov.
Predčasné voľby sa pritom neskončia dobre. To je jasné ako facka už dnes. Ak však budú v riadnom čase, skončia sa ešte horšie. To je dané aj pôsobením celej vládnej koalície od roku 2020, teda vrátane SaS, ktorá zostáva zodpovedná za všetky skutky vlády až dovtedy, kým jej ministri nepodali demisiu.
Tak či onak, platí, že akí sme, takých politikov volíme a akých zvolíme, takých aj máme. Nemusí to byť síce pekný pohľad, ale rozhodne je pravdivý.
SaS sa síce cíti byť na koni, ale nie je to celkom tak – pokúsila sa zablokovať už predchádzajúcu schôdzu – o odvolávaní ministra vnútra R. Mikulca – ale neuspela. Zablokovať schôdzu sa podarilo až spojením SaS so Smerom-SD a nezaradenými poslancami. Inými slovami, ich tzv. pokus vyšiel až na druhý raz, čo znamená, že nezáleží výlučne od SaS, či parlament rokovať bude alebo nebude – rokovať môže, ale nemusí.
Samozrejme, nejde o úplné zablokovanie parlamentu, ale iba výhražne zdvihnutý prst vládnym stranám. Recept pre vládne strany ako zvládnuť menšinové postavenie je jednoduchý – rokovať, rokovať a rokovať. Problém je v tom, že vládne strany rokovať nevedia, nechcú alebo nedokážu. Nedokáže to ani premiér E. Heger a ani predseda parlamentu B. Kollár, ktorí sú za vznik a udržanie menšinovej vlády nepochybne zodpovední.
Prirodzene, parlament sa raz odblokuje – ani R. Sulík a jeho SaS politicky neustojí to, že trvalo blokuje rozšírenie NATO a návrhy zákonov, ktoré ministri za SaS vo vláde odobrili a schválili. Agóniu to však nevyrieši, iba predĺži. Možno tak iba zopakovať, že normálne a demokratické riešenie je v takejto situácii iba jedno – predčasné parlamentné voľby. Všetko ostatné je a bude iba naťahovanie času, spojené s ďalším zvyšovaním podpory pre extrémistov.
Predčasné voľby sa pritom neskončia dobre. To je jasné ako facka už dnes. Ak však budú v riadnom čase, skončia sa ešte horšie. To je dané aj pôsobením celej vládnej koalície od roku 2020, teda vrátane SaS, ktorá zostáva zodpovedná za všetky skutky vlády až dovtedy, kým jej ministri nepodali demisiu.
Tak či onak, platí, že akí sme, takých politikov volíme a akých zvolíme, takých aj máme. Nemusí to byť síce pekný pohľad, ale rozhodne je pravdivý.
