Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nezostáva tak iné ako počkať na výsledky rokovania vlády a konkrétne znenia návrhov zákonov, píše J. Hrabko po rokovaní Bezpečnostnej rady SR.
Autor Juraj Hrabko
Od atentátu na premiéra R. Fica uplynulo 14 dní a Bezpečnostná rada za ten čas rokovala už tri razy. Počet rokovaní je známy, ale obsah, ktorý je, samozrejme, dôležitejší, nie. Hoci rada má webovú stránku, posledný záznam a uznesenie je na nej zavesený zo septembra 2023. Verejnosť tak odvtedy vie iba to, čo jej porozprávajú jej členovia. Z nich hrá prím vicepremiér R. Kaliňák, ktorý je aktuálne najdôležitejšou postavou s najdôležitejšími právomocami výkonnej moci.
Veľa toho však nenarozpráva ani on – po troch rokovaniach Bezpečnostnej rady nevedno takmer nič. Teda okrem maličkostí, napríklad, že na zavedenie represií má vláda právo, no nechce k tomu pristúpiť, hoci bezpečnostná situácia je mimoriadna. „Zavedenie výnimočného stavu a prísnych policajných represií by urýchlilo vyšetrovanie, ale poškodilo dušu slovenského národa, ktorú má doráňanú z posledných štyroch rokov,“ vyhlásil vicepremiér R. Kaliňák.
Azda najviac potešiteľná je tak zatiaľ informácia ministra vnútra M. Š. Eštoka, podľa ktorého sa polícia momentálne zaoberá už viac ako 170 prípadmi, ktoré súvisia s nenávistným prejavom alebo vyhrážkami. Inak sú však informácie naozaj skúpe.
Po druhom rokovaní Bezpečnostnej rady sa spoločnosť napríklad dozvedela, že nie vylúčené ani prekvalifikovanie skutku na teroristický útok. A po treťom oznámil minister vnútra M. Š. Eštok, že na budúci týždeň by už členovia vlády mali predstaviť prvé legislatívne návrhy na riešenie bezpečnostnej situácie. Podľa vicepremiéra R. Kaliňáka by sa mohli týkať bývania najvyšších ústavných činiteľov či osobnou ochranou politikov, pričom prvé návrhy by sa mohli prijímať aj v skrátenom legislatívnom konaní. Až potom by sa mali sprísňovať podmienky práva na zhromažďovanie či zavádzanie opatrení týkajúcich sa médií, napríklad zavedenia práva na odpoveď.
Nezostáva tak iné ako počkať na výsledky rokovania vlády a konkrétne znenia návrhov zákonov. Inými slovami, ak vicepremiér R. Kaliňák tvrdí, že „súčasná vládna moc si váži demokraciu,“ uvidí sa, koľko bude vážiť v praxi – obrazne povedané, či gram alebo kilogram. Lebo môže jedno aj druhé.
Veľa toho však nenarozpráva ani on – po troch rokovaniach Bezpečnostnej rady nevedno takmer nič. Teda okrem maličkostí, napríklad, že na zavedenie represií má vláda právo, no nechce k tomu pristúpiť, hoci bezpečnostná situácia je mimoriadna. „Zavedenie výnimočného stavu a prísnych policajných represií by urýchlilo vyšetrovanie, ale poškodilo dušu slovenského národa, ktorú má doráňanú z posledných štyroch rokov,“ vyhlásil vicepremiér R. Kaliňák.
Azda najviac potešiteľná je tak zatiaľ informácia ministra vnútra M. Š. Eštoka, podľa ktorého sa polícia momentálne zaoberá už viac ako 170 prípadmi, ktoré súvisia s nenávistným prejavom alebo vyhrážkami. Inak sú však informácie naozaj skúpe.
Po druhom rokovaní Bezpečnostnej rady sa spoločnosť napríklad dozvedela, že nie vylúčené ani prekvalifikovanie skutku na teroristický útok. A po treťom oznámil minister vnútra M. Š. Eštok, že na budúci týždeň by už členovia vlády mali predstaviť prvé legislatívne návrhy na riešenie bezpečnostnej situácie. Podľa vicepremiéra R. Kaliňáka by sa mohli týkať bývania najvyšších ústavných činiteľov či osobnou ochranou politikov, pričom prvé návrhy by sa mohli prijímať aj v skrátenom legislatívnom konaní. Až potom by sa mali sprísňovať podmienky práva na zhromažďovanie či zavádzanie opatrení týkajúcich sa médií, napríklad zavedenia práva na odpoveď.
Nezostáva tak iné ako počkať na výsledky rokovania vlády a konkrétne znenia návrhov zákonov. Inými slovami, ak vicepremiér R. Kaliňák tvrdí, že „súčasná vládna moc si váži demokraciu,“ uvidí sa, koľko bude vážiť v praxi – obrazne povedané, či gram alebo kilogram. Lebo môže jedno aj druhé.
