Rokovanie SaS zo zvyškom vládnej koalície vo vládnom hoteli Bôrik neprinieslo žiadne riešenie situácie preto, lebo ho priniesť nemohlo. Jednotliví aktéri nemajú o hľadanie a nájdenie východiska z politickej šlamastiky jednoducho záujem. Mimochodom, vmanévrovali sa do nej sami, nikto im pritom nepomáhal – takí jednoducho sú.

Riešenie či východisko neprinesú ani ďalšie avizované rokovania, pokiaľ strany zostanú zaseknuté a tvrdohlavé v straníckych mantineloch. Čo s pravdepodobnosťou – hraničiacou s istotou – zostanú. Presnejšie povedané, opak by bol naozaj prekvapením. Rozhodnutia, podmienky a požiadavky OĽaNO aj SaS sú totiž oficiálne dané ich straníckymi grémiami a ak by sa mali meniť a zmeniť, vyžadujú si ich ďalšie rokovania. Dovtedy stranícky mandát jednoducho rokovacie tímy ďalej nepustí. To, že predseda SaS R. Sulík sa najbližšieho oznámeného rokovania nezúčastní – keďže pred rokovaním uprednostňuje dovolenku – uvedené iba potvrdzuje.

A to aj napriek novej vládnej doktríne, ktorú na verejnosti nedávno prezentoval premiér E. Heger, keď vyhlásil: „Potrebujeme ostať jednotní, zodpovední a hlavne potrebujeme ostať vo svojich funkciách.“ To sa síce ľahko vyhlási, ale ťažko zabezpečí. Zjednodušene povedané, ak SaS bude trvať na tom, že I. Matovič nesmie byť ich kolegom vo vláde a OĽaNO na tom, že I. Matovič vo vláde bude, aj keď v nej SaS nebude, potom existujú iba dve možnosti: jedna teoretická a druhá praktická. Teoretická je, že I. Matovič pôjde niekde do Bruselu, veď je šikovný, praktická, že SaS povalí aj tretiu vládu – po Radičovej a Matovičovej aj Hegerovu. V oboch prípadoch však platí, že niektorá z týchto dvoch strán prehrá.

Stále sa však nemožno definitívne vylúčiť ani to, že jeden z dvoch hlavných hráčov, teda víťaz volieb I. Matovič, z funkcie ministra v poslednej možnej chvíli odíde. Alebo odchod oznámi. Ak sa politika robí bez akýchkoľvek pravidiel, teda politikárči, je ťažké niečo predpovedať či predpokladať. Obzvlášť, keď kreativita straníkov nemá žiadne hranice ani zábrany. A v súčasnej situácii už nejde ani tak o záchranu vlády, ale hlavne o to, kto akú interpretáciu v spoločnosti presadí. Aký vytvorí obraz, ktorý nemusí a zrejme ani nebude mať nič spoločného s realitou – alebo len málo – pre budúcnosť však bude zásadný: komu zostane v rukách Čierny Peter.

A tak opäť a napríklad – nedá sa vylúčiť, že I. Matovič na konci augusta povie, že hoci má podporu strany a vlády a hoci aj R. Fico ešte sedí v parlamente, a nie v base, aj tak z funkcie odíde. Obetuje sa. Ale – keďže ako zodpovedný minister financií inak ani nemôže – až potom, ako parlament schváli návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. A loptička bude lietať zase niekde inde.

Možností ako predlžovať agóniu vlády je jednoducho ešte stále veľa. Odpoveď na obvyklú otázku – v čí prospech to je, však zostáva neznáma. Známe je len, že v prospech obyvateľov to isto nie je, keďže ich starosti sú celkom iné.