Prečítajte si komentár J. Hrabka.
Autor Teraz.sk/Juraj Hrabko
Začiatok roka 2004 neveští veľa dobrého, keďže hneď v jeho úvode sa začal politický zápas medzi prezidentkou Z. Čaputovou a vládnou koalíciou. Hlava štátu sa rozhodla vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie tzv. kompetenčný zákon, ktorý zavádza viacero zmien a noviniek v spravovaní štátu. Aj zásadných. Až tak, že začiatok roka 2024 možno označiť aj za začiatok zápasu o charakter krajiny.
Vládna koalícia sa totiž zhurta pustila do presadzovania nielen zásadných, ale takpovediac aj inštitucionálnych zmien. A narazila. Prezidentka sa rozhodla ju pribrzdiť a tzv. kompetenčný zákon jej vrátila na opätovné prerokovanie. Nie z dôvodov, ktoré sa šíria v spoločnosti, teda napríklad kvôli zriadeniu nového ministerstva cestovného ruchu, ktoré si počas delenia moci v rámci koalície vyrokoval predseda SNS A. Danko. Alebo z procesných dôvodov, teda či schválenie zákona malo a mohlo byť v režime skráteného legislatívneho konania. Ani jednu z uvedených vecí hlava štátu nepripomienkovala, hoci rečí okolo nich bolo, je a zostane ako maku.
Iné sú skutky. Prezidentka sa rozhodla pripomienkovať iba a len zmeny, ktoré zavádzajú novinky do viacerých inštitúcií. Napríklad ide o doplnenie, na základe ktorého mali dostať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Slovenská informačná služba postavenie „ostatného ústredného orgánu štátnej správy“. Alebo o zmeny, ktoré by posilnili mocenskú pozíciu ministerstva obrany a odsunuli ministerstvá hospodárstva a zahraničných vecí spolu s tajnou službou pri mimoriadne závažných aj citlivých otázkach na vedľajšiu koľaj. Najmä pri „obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu“. A napokon ide aj o obranu prezidentských kompetencií, keď koalícia presadzuje, aby doterajšia právomoc odvolávania a vymenovania šéfov Štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bola odňatá hlave štátu a pridelená vláde.
Keďže žiadne iné pripomienky prezidentka k zákonu nemala, ide spolu o päť pripomienok, s ktorými sa teraz musí parlament vysporiadať. Môže ich schváliť, ale aj odmietnuť, ale či už urobí tak alebo onak, musí následne opätovne hlasovať aj o opätovnom schválení celého zákona. A musí tiež upraviť dátum účinnosti, keďže od 1. januára 2024 zákon účinný už byť nemôže a ani nesmie. Iné zmeny – napríklad vypustenie zriadenia nového ministerstva alebo rozšírenie jeho právomocí – už nie sú prípustné a teda ani možné.
Iba pre úplnosť, tentoraz bude vládna koalícia potrebovať na schválenie zákona súhlas najmenej 76 poslancov. V parlamente tak opäť pôjde nielen o taktiku a stratégiu oboch táborov – vládnych a mimovládnych strán – ale najmä o logistiku a disciplinovanosť vládnych poslancov, keďže schválenie či neschválenie zákona záleží výlučne od nich. Mimovládni poslanci nie sú totiž pri schvaľovaní o vrátenom zákone potrební ani len do počtu. Na rozdiel od vládnych poslancov, ktorých počet pri hlasovaní je vskutku kruciálny.
K poznámke pod čiarou treba uviesť, že vrátenie tzv. kompetenčného zákona bolo vo všeobecnosti očakávané a bolo by prekvapením, ak by tak prezidentka neurobila. Prekvapením skôr je, že tentoraz dokázala nájsť a pripomienkovať veci, ktoré sú z hľadiska rozdelenia a uplatňovania moci naozaj dôležité. Inými slovami, dôležitejšie ako to, či SNS dostane – ľudovo povedané – ďalšiu politickú trafiku, je presun kompetencií z prezidentského do vládneho paláca a ďalšie zmeny, ktoré prezidentka pripomienkovala. Majú totiž potenciál zmeniť charakter aj režim krajiny a ak budú opätovne schválené, aj ich zmenia.
Vládna koalícia sa totiž zhurta pustila do presadzovania nielen zásadných, ale takpovediac aj inštitucionálnych zmien. A narazila. Prezidentka sa rozhodla ju pribrzdiť a tzv. kompetenčný zákon jej vrátila na opätovné prerokovanie. Nie z dôvodov, ktoré sa šíria v spoločnosti, teda napríklad kvôli zriadeniu nového ministerstva cestovného ruchu, ktoré si počas delenia moci v rámci koalície vyrokoval predseda SNS A. Danko. Alebo z procesných dôvodov, teda či schválenie zákona malo a mohlo byť v režime skráteného legislatívneho konania. Ani jednu z uvedených vecí hlava štátu nepripomienkovala, hoci rečí okolo nich bolo, je a zostane ako maku.
Iné sú skutky. Prezidentka sa rozhodla pripomienkovať iba a len zmeny, ktoré zavádzajú novinky do viacerých inštitúcií. Napríklad ide o doplnenie, na základe ktorého mali dostať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Slovenská informačná služba postavenie „ostatného ústredného orgánu štátnej správy“. Alebo o zmeny, ktoré by posilnili mocenskú pozíciu ministerstva obrany a odsunuli ministerstvá hospodárstva a zahraničných vecí spolu s tajnou službou pri mimoriadne závažných aj citlivých otázkach na vedľajšiu koľaj. Najmä pri „obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu“. A napokon ide aj o obranu prezidentských kompetencií, keď koalícia presadzuje, aby doterajšia právomoc odvolávania a vymenovania šéfov Štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bola odňatá hlave štátu a pridelená vláde.
Keďže žiadne iné pripomienky prezidentka k zákonu nemala, ide spolu o päť pripomienok, s ktorými sa teraz musí parlament vysporiadať. Môže ich schváliť, ale aj odmietnuť, ale či už urobí tak alebo onak, musí následne opätovne hlasovať aj o opätovnom schválení celého zákona. A musí tiež upraviť dátum účinnosti, keďže od 1. januára 2024 zákon účinný už byť nemôže a ani nesmie. Iné zmeny – napríklad vypustenie zriadenia nového ministerstva alebo rozšírenie jeho právomocí – už nie sú prípustné a teda ani možné.
Iba pre úplnosť, tentoraz bude vládna koalícia potrebovať na schválenie zákona súhlas najmenej 76 poslancov. V parlamente tak opäť pôjde nielen o taktiku a stratégiu oboch táborov – vládnych a mimovládnych strán – ale najmä o logistiku a disciplinovanosť vládnych poslancov, keďže schválenie či neschválenie zákona záleží výlučne od nich. Mimovládni poslanci nie sú totiž pri schvaľovaní o vrátenom zákone potrební ani len do počtu. Na rozdiel od vládnych poslancov, ktorých počet pri hlasovaní je vskutku kruciálny.
K poznámke pod čiarou treba uviesť, že vrátenie tzv. kompetenčného zákona bolo vo všeobecnosti očakávané a bolo by prekvapením, ak by tak prezidentka neurobila. Prekvapením skôr je, že tentoraz dokázala nájsť a pripomienkovať veci, ktoré sú z hľadiska rozdelenia a uplatňovania moci naozaj dôležité. Inými slovami, dôležitejšie ako to, či SNS dostane – ľudovo povedané – ďalšiu politickú trafiku, je presun kompetencií z prezidentského do vládneho paláca a ďalšie zmeny, ktoré prezidentka pripomienkovala. Majú totiž potenciál zmeniť charakter aj režim krajiny a ak budú opätovne schválené, aj ich zmenia.