Azda najväčším nedorozumením týchto manévrov je, že nikto neručí za ich skutočný výsledok.
Autor Juraj Hrabko
Dlho očakávaný manuál ministerstva hospodárstva, ktorý ozrejmuje viacero vecí v súvislosti s povinným testovaním zamestnancov, ktorí nie sú zaočkovaní alebo neprekonali Covid-19, uzrel svetla sveta v piatok popoludní.
Na základe vydaného manuálu následne ministerstvo zdravotníctva vydalo opatrenie, na základe ktorého stanovilo, že cena jedného kusu rýchleho antigénového testu na Covid-19 môže byť najviac 5 eur, vrátane DPH, čo platí od soboty. Kto nakúpil skôr a za viac, má jednoducho smolu. O tom, že sa tak mohlo stať, svedčí napríklad aj to, že povinnosť zamestnávateľa testovať zamestnancov platí už od polovice novembra 2021, čakalo sa iba na vyhlášku hlavného hygienika, ktorá prišla o týždeň neskôr a určila, že táto povinnosť začne platiť od 29. novembra 2021. A podrobnosti prišli na začiatku a počas víkendu.
Manuál, vydaný ministerstvom hospodárstva, sa netýka všetkých zamestnancov, ale iba zamestnancov „v prevádzkach podnikov“. Ostatní zamestnávatelia by teda mali postupovať priamo na základe zákona. Manuál rozvádza, na čo a za akých podmienok zamestnávateľom štát niekedy v budúcnosti preplatí náklady s týmto testovaním spojené. Samozrejme, testovať ich nemusí iba zamestnávateľ - zamestnanec sa otestovať môže aj v tzv. MOM a výsledkom testu sa zamestnávateľovi preukázať - ale tak či tak, teda v jednom aj v druhom prípade štát preplatí zamestnávateľom sumu iba 6 eur na jedného otestovaného. Do konca tohto roku maximálne päť kusov na testovanú osobu, keďže AG test pre účely zamestnania platí 7 dní.
Je jasné, že podnikatelia tak musia do testovania, ktoré nariadil štát, najskôr vložiť vlastné peniaze. Ministerstvo hospodárstva im náklady preplatí, nevedno však kedy. Pritom majú aj náklady, ktoré im nepreplatí nikto - napríklad so zháňaním a dovozom testov, s ochrannými pomôckami potrebnými pri testovaní, ale tiež s likvidáciou odpadu.
Azda najväčším nedorozumením týchto testovacích manévrov je, že nikto neručí za ich skutočný výsledok. Autorizovaná osoba - čo môže byť podľa ministra R. Sulíka aj sekretárka - má síce dohliadať na riadne prevedenie testu, nevedno len ako, keď sama nevie, ako ho správne vykonať. Nebude tak prekvapením, keď zo všetkých zamestnancov bude mať pozitívny výsledok namiesto niekoľkých percent iba promile. Inými slovami, pozitívnych ľudí dokážu - ak chcú - vychytať veľké podniky, ktoré majú vlastnú zdravotnú službu, ale nie menšie či rodinné prevádzky. Povedané na rovinu - pre ľudí je dôležitejšie mať negatívny výsledok testu, nie test správne vykonať. Byť pozitívny znamená byť bez príjmu, čo platí najmä po nedávnom zrušení tzv. pandemickej PN.
Je zrejmé, že od pondelka by sa mali v krajine uskutočniť naozaj veľké testovacie manévre. Za predpokladu, že sa budú rešpektovať pravidlá, čo však na Slovensku zvykom nebýva. Výsledky týchto manévrov sa aj vzhľadom na uvedené predpokladať veľmi nedajú, ale možno konštatovať, že je len na škodu veci, že neboli pripravené lepšie, keď sa už politici rozhodli, že majú byť. A že sa kvalifikovanému testovaniu - aspoň prvému - nemusia zároveň podrobiť všetci. Teda aj zaočkovaní a tiež tí, ktorí vírus prekonali. Krajina totiž mohla mať k dispozícii dáta, aké doteraz nemá a dá sa predpokladať, že tiež jeden z takpovediac rukolapných argumentov, prečo by sa mali neočkovaní zaočkovať.
Na základe vydaného manuálu následne ministerstvo zdravotníctva vydalo opatrenie, na základe ktorého stanovilo, že cena jedného kusu rýchleho antigénového testu na Covid-19 môže byť najviac 5 eur, vrátane DPH, čo platí od soboty. Kto nakúpil skôr a za viac, má jednoducho smolu. O tom, že sa tak mohlo stať, svedčí napríklad aj to, že povinnosť zamestnávateľa testovať zamestnancov platí už od polovice novembra 2021, čakalo sa iba na vyhlášku hlavného hygienika, ktorá prišla o týždeň neskôr a určila, že táto povinnosť začne platiť od 29. novembra 2021. A podrobnosti prišli na začiatku a počas víkendu.
Manuál, vydaný ministerstvom hospodárstva, sa netýka všetkých zamestnancov, ale iba zamestnancov „v prevádzkach podnikov“. Ostatní zamestnávatelia by teda mali postupovať priamo na základe zákona. Manuál rozvádza, na čo a za akých podmienok zamestnávateľom štát niekedy v budúcnosti preplatí náklady s týmto testovaním spojené. Samozrejme, testovať ich nemusí iba zamestnávateľ - zamestnanec sa otestovať môže aj v tzv. MOM a výsledkom testu sa zamestnávateľovi preukázať - ale tak či tak, teda v jednom aj v druhom prípade štát preplatí zamestnávateľom sumu iba 6 eur na jedného otestovaného. Do konca tohto roku maximálne päť kusov na testovanú osobu, keďže AG test pre účely zamestnania platí 7 dní.
Je jasné, že podnikatelia tak musia do testovania, ktoré nariadil štát, najskôr vložiť vlastné peniaze. Ministerstvo hospodárstva im náklady preplatí, nevedno však kedy. Pritom majú aj náklady, ktoré im nepreplatí nikto - napríklad so zháňaním a dovozom testov, s ochrannými pomôckami potrebnými pri testovaní, ale tiež s likvidáciou odpadu.
Azda najväčším nedorozumením týchto testovacích manévrov je, že nikto neručí za ich skutočný výsledok. Autorizovaná osoba - čo môže byť podľa ministra R. Sulíka aj sekretárka - má síce dohliadať na riadne prevedenie testu, nevedno len ako, keď sama nevie, ako ho správne vykonať. Nebude tak prekvapením, keď zo všetkých zamestnancov bude mať pozitívny výsledok namiesto niekoľkých percent iba promile. Inými slovami, pozitívnych ľudí dokážu - ak chcú - vychytať veľké podniky, ktoré majú vlastnú zdravotnú službu, ale nie menšie či rodinné prevádzky. Povedané na rovinu - pre ľudí je dôležitejšie mať negatívny výsledok testu, nie test správne vykonať. Byť pozitívny znamená byť bez príjmu, čo platí najmä po nedávnom zrušení tzv. pandemickej PN.
Je zrejmé, že od pondelka by sa mali v krajine uskutočniť naozaj veľké testovacie manévre. Za predpokladu, že sa budú rešpektovať pravidlá, čo však na Slovensku zvykom nebýva. Výsledky týchto manévrov sa aj vzhľadom na uvedené predpokladať veľmi nedajú, ale možno konštatovať, že je len na škodu veci, že neboli pripravené lepšie, keď sa už politici rozhodli, že majú byť. A že sa kvalifikovanému testovaniu - aspoň prvému - nemusia zároveň podrobiť všetci. Teda aj zaočkovaní a tiež tí, ktorí vírus prekonali. Krajina totiž mohla mať k dispozícii dáta, aké doteraz nemá a dá sa predpokladať, že tiež jeden z takpovediac rukolapných argumentov, prečo by sa mali neočkovaní zaočkovať.