Vláda I. Matoviča predkladá do parlamentu ďalšiu novelu zákona o elektronických komunikáciách, spojenú s novelou zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. A ako sa už stalo jej zvykom, zároveň predkladá návrh, aby bola novela schválená v skrátenom legislatívnom konaní.

Vláda rokovala doteraz 29 krát, do parlamentu však predložila už viac ako 40 návrhov na skrátené legislatívne konanie. V niektorých prípadoch boli tieto návrhy oprávnené, v iných diskutabilné a v ďalších zneužité.

Prezidentka Z. Čaputová však parlamentu na opätovné prerokovanie doteraz nevrátila ani jeden zákon – ani ten, ktorému ústavný súd pozastavil účinnosť niektorých ustanovení z dôvodu podozrenia z ich rozporu s ústavou. Lebo chcel tiež špehovať vlastných občanov. Viedlo to však aspoň k tomu, že hlava štátu poslancov upozornila: „Pre dobré nastavenie našich vzťahov však chcem vopred oznámiť, že pre mňa budú ťažko akceptovateľné zákony v zrýchlenom legislatívnom procese, ak na ne nebude zákonný dôvod, a tiež zákony prijaté v podobe takzvaného prílepku. Teda zákony prijaté v rozpore s pravidlami legislatívneho procesu. Kvalitný proces pripomienkovania zákonov a odbornú diskusiu k nim považujem za legitímny nárok verejnosti a za základ budovania dôvery v štát. Jej obchádzanie dôveru v štát oslabuje.“

Neškodí to pripomenúť ani v čase, kedy na stole hlavy štátu pristálo tzv. podnikateľské kilečko z dielne R. Sulíka, ktoré podmienky na zrýchlené prerokovanie jednoducho nespĺňalo. Samozrejme, prezidentka Z. Čaputová môže usúdiť opak, v takom prípade bude naozaj zaujímavé debatovať o tom, prečo bolo zrýchlené konanie nutné, keď je v ňom tiež napísané, že viaceré ustanovenia tohto jedného zákona nadobúdajú účinnosť až 1. januára 2021, iné až 1. júla 2021, ďalšie až 1. januára 2022 a niektoré až 1. januára 2023.

A hoci má vláda celý rad iných možností riešenia situácie s koronavírusom, prichádza opäť so slovensky špecifickým riešením: návrhom na zrýchlené zavedenie špehovania vlastných občanov pomocou ich mobilných telefónov. Je pritom znovu len paradoxom, keď dôvodí, že keby ľudí nešpehovala, mohlo by prísť k ohrozeniu ich základných práv a slobôd a štátu pritom hrozia značné hospodárske škody. Faktom je, že právny štát dostal zabrať už tak, že nateraz už neexistuje ani len jeho zdanie.

Napriek uvedenému nemožno ešte spoľahlivo posúdiť, či je vláda premiéra I. Matoviča neschopná, alebo schopná všetkého. Viditeľné je však už to, že mocní sa začínajú opäť správať ako všemocní. A vyvstáva otázka, čo je pre občanov vlastne nebezpečnejšie: vláda alebo vírus?