Publicista Juraj Hrabko komentuje rozhodnutie vlády poslať stíhačky MiG-29 na Ukrajinu.
Neexistuje veľa spôsobov ako z takejto situácie vykľučkovať, navyše v súlade s pravidlami. Ale zopár ich existuje. K dispozícii ich mala vláda, parlament aj hlava štátu. Nie je potrebné ich rozoberať, keďže vláda sa už rozhodla a chce uzatvoriť s Ukrajinou „Dohodu o darovaní vojenského materiálu“.
Premiér E. Heger argumentuje, že vláda rozhodla podľa ústavného článku, ktorý – napriek tomu, že má nedôveru parlamentu – jej dáva právo uzatvárať také medzinárodné zmluvy, keďže ich dojednávanie preniesol na vládu prezident SR (R. Schuster, 2001). Otázne je, či vzhľadom na predmet zmluvy ide naozaj o medzinárodnú zmluvu alebo iba na odvolanie sa vlády na medzinárodnú zmluvu, v čom je, samozrejme, rozdiel. Medzinárodná zmluva podľa záväzných Pravidiel pre uzatváranie medzinárodných zmlúv a zmluvnú prax, je definovaná takto: „Medzinárodná zmluva je písomný zmluvný dokument bez ohľadu na jej názov, na ktorej základe vznikajú, menia sa alebo zanikajú práva alebo povinnosti SR vo vzťahu k iným subjektom medzinárodného práva podľa medzinárodného práva verejného“.
Pravidlá však zároveň uvádzajú aj iné: „Dokument politického charakteru, z ktorého zmluvným stranám nevyplývajú práva a povinnosti podľa medzinárodného práva nie je medzinárodnou zmluvou“. Inými slovami, takýto Dokument nemôže a ani nesmie hlava štátu na vládu preniesť a vláda ani s plnými kompetenciami už vôbec nemá právo ho pasovať a prezentovať ako medzinárodnú zmluvu. Tak sú nastavené pravidlá.
Za zmienku tiež v tejto súvislosti stojí, že vláda pri tom opäť porušila legislatívne pravidlá – čo sama aj uvádza – a z bezprávia tak opäť vzniká právo. O „ústavne čistú formu, teda súlad s ústavou,“ ako dôvodia ministri financií, zdravotníctva a premiér E. Heger, aj preto nemôže byť vôbec reč.
Aby neprišlo k omylu – akákoľvek pomoc Ukrajine je správny krok, otázne zostáva iba jeho prevedenie. Aj preto, lebo Rusko nevedie voči Ukrajine vojnu, ale „špeciálnu vojenskú operáciu“. A po roku, teda odkedy ju vedie, je očividné, že spojenú s genocídou. Dôležité je však okrem uvedeného tiež to, že Rusko oficiálne označilo Slovensko za nepriateľskú krajinu a pomoc Ukrajine je odvtedy už takpovediac v jeho životnom záujme. Bratanie už nie je. Slovensku ide o prežitie, a nie prežívanie.