V súvislosti so zvolením A. Svetlovskej do Súdnej rady sa nedá hovoriť o koaličnej kríze, ale skôr o štandardnom procese.

Je však faktom, že ak by poslanci klubu Kotlebovci-ĽSNS za ňu nehlasovali, členkou Súdnej rady by sa nestala. Výhrady voči nej zo strany dvoch členov vládnej koalície – SaS a Za ľudí – nie sú veľmi zaujímavé, napríklad poslanec A. Baránik (SaS) tvrdí, že Programové vyhlásenie vlády je len „morálny záväzok a je preto ťažké súdiť, ako ho niekto dodržiava. Mysleli sme si, že je to v rozpore s duchom PVV,“ povedal.

Strana A. Kisku zase oznámila, že má problém s tým, aby parlament navrhoval do Súdnej rady SR sudcu. „Keďže nebola dohoda, tak sme sa zdržali,“ konštatoval jej podpredseda J. Šeliga.

Keďže A. Svetlovská je sudkyňou Najvyššieho súdu, nedá sa hovoriť o tom, že ide o neskúsenú osobu. Aby sa sudkyňou Najvyššieho súdu stala, musela totiž prejsť onakvejším procesom, ako sa stať kandidátkou na členku Súdnej rady. Isto, jej najväčšou kvalifikáciou v tejto súvislosti však bolo to, že sa pozná s predsedom Sme rodina. „Poznám sa s ňou od 15 rokov. Dôverujem jej, dám za ňu ruku do ohňa,“ oznámil B. Kollár.

Personálna politika Sme rodina je vskutku rodinná a kto ešte členom tejto rodiny nie je, môže sa prihlásiť. Aj keď ho predtým B. Kollár vyhrešil, ako napríklad šéfa kancelárie NR SR D. Guspana v čase známej kauzy otváranie listov adresovaným poslancom. „Nám tu idú kázať o morálke a oni porušujú ústavu, snažia sa nám zavrieť ústa rokovacím poriadkom a teraz ešte aj porušujú listové tajomstvo,“ hromžil vtedy B. Kollár. Jeho kolega z rodiny P. Pčolinský dodal, že sa vo vedení parlamentu museli zblázniť a M. Krajniak vyhlásil: „Toto prekročilo všetky hranice.“

D. Guspan je dnes podľa B. Kollára profesionál, ktorý sa korektne správa a tak zostáva aj šéfom kancelárie parlamentu. Ako bolo za P. Pašku a A. Danka, tak je aj za B. Kollára. Dalo by sa preto povedať, že sa stal členom rodiny, konkrétne, Sme rodina. Z čoho, isteže, aj vyplýva, že je to tak asi preto, lebo strana a v strane niet nikoho lepšieho.

Z vecného uhla pohľadu asi platí, že všetci sme rodina, keďže – ako vraví klasik – naše babičky a prababičky boli všetko staršie ženy. Z politického uhla pohľadu je to však tak, že na začiatku volebného obdobia je situácia nasledovná: v dôležitej personálnej otázke hlasovala polovica vládnej koalície s „demokratickou opozíciou“ a polovica tej istej koalície s „fašistami.“

V tejto chvíli iba presne nevedno, čo je horšie, ale čas to isto ukáže. Je po voľbách, treba si opäť zvykať.