Začala sa vojna, začal sa meniť európsky a svetový poriadok. Prepadnutím Ukrajiny Ruskou federáciou sa skončilo bezmála osemdesiat ročné obdobie mieru v Európe a teda aj na Slovensku.

Vojenský útok na Ukrajinu - nech už je odôvodňovaný akokoľvek - je v prvom rade zlyhaním diplomacie. Zlyhaním všetkých mechanizmov, medzinárodných dohôd i organizácií, či už OSN, OBSE a ďalších. Najhorší scenár sa naplnil a všetko bude nutné prepracovať nanovo - to, čo platilo doteraz, už neplatí a čo je ešte horšie, v tejto chvíli neplatí nič. S výnimkou opakovaného potvrdenia toho, že netreba počúvať reči, ale pozerať sa na skutky. Čo je, mimochodom, aj v duchu najnovšieho prejavu ruského prezidenta V. Putina a jeho hesla - kto má silu, nepotrebuje rozum. To, že sa mýli, je isté, ale nateraz nepodstatné.

V krajine susediacej so Slovenskom je vojna a od tejto správy môže byť horšia už iba jedna a ani netreba hovoriť aká. Vnútropolitické problémy Slovenska sa útokom ruskej armády na Ukrajinu stali šmahom žabomyšími aj nezaujímavými - priority sú od štvrtkového rána úplne inde. Zostáva veriť, že to politici nielen pochopia, ale budú sa podľa toho aj správať. Malý príklad zo včera - ruský veľvyslanec vôbec nemal byť pozvaný na rokovanie do parlamentu, ale predvolaný na ministerstvo zahraničných vecí. Je pritom jedno, či si Rusko brúsi zuby iba na východnú časť cudzieho územia, alebo na celú Ukrajinu.

Sankcie tak, ako ich poznáme, už nie sú namieste - namieste je rázna odpoveď demokratickej časti svetového spoločenstva. Aká bude, v tejto chvíli nevedno, keďže sa len rokuje a pripravuje. Na konci dnešného dňa sa to azda dozvieme. V takejto chvíli je však akákoľvek slabosť nevhodná a to aj vzhľadom na uvedený výrok V. Putina.

Jasné, všetkých nemusí zaujímať a ani nezaujíma svetový poriadok či usporiadanie, tak to treba povedať aj na rovinu - v cynickej hre ruského agresora a novodobého imperátora ide nielen o Ukrajinu, ale aj o Slovensko. A že ak sa postaví na správnu stranu, bude to Slovensko zrejme aj bolieť.