Hoci vláda pod vedením premiéra E. Hegera urobila viacero dobrých rozhodnutí, zriadenie komisie na obnovu dôvery v právny štát k nim nepatrí. Napriek tomu môže byť vznik tejto komisie aj užitočný.

V úvode možno oceniť, že premiér sa rozhodol zverejniť menoslov členov komisie. Verejnosť sa tak môže dozvedieť z prvej ruky nielen to, že napríklad ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v nej má dvoch členov, ale aj mená dvoch osôb, ktoré v komisii reprezentujú tajnú službu.

Isté je, že komisia nič nevyrieši, pretože vyriešiť ani nemôže. A to aj napriek jasnému politickému zadaniu. Naformuloval ho premiér a predseda bezpečnostnej rady E. Heger: "Z orgánov činných v trestnom konaní musíme vypudiť mafiu a zvýšiť odolnosť systému.“ Komisia tak má dodať politikom návrhy zmien v polícii, prokuratúre a zrejme aj na súdoch. Vymyslieť, akoby sa mohlo okrem iného podariť aj špeciálne uplatňovanie § 363. Obzvlášť ťažké to bude pri prokuratúre, teda pokiaľ má zostať v platnosti a účinnosti ústava. Presnejšie jej článok, ktorý hovorí o tom, že na čele prokuratúry je generálny prokurátor a žiadny iný. Samozrejme, zaonačiť sa to zákonom dá, ale iba politicky, nie aj odborne.

V tom je aj jedna z dvoch hlavných podstát veci - komisia totiž môže navrhovať čo len chce, ale výlučne od politikov záleží, ako to dopadne. Inými slovami, na konci dňa môžu byť členovia komisie ešte aj prekvapení, čo to vlastne navrhli. Nie je totiž ťažké uhádnuť, že mantra celého následného procesu bude znieť - navrhla to komisia. To nie je výčitka ani kritika, iba konštatovanie - veď táto komisia nie je prvá ani posledná, skúseností je naozaj dosť. Aj zmien zákonov na objednávku.

Tou druhou podstatou veci je, že zriadenie komisie na obnovu dôvery v právny štát obnažuje systém fungovania viacerých politických strán, ktoré sa však ako politické strany vôbec nesprávajú. Nemajú odborné zázemie, nemajú dostatok členov, nemajú vízie prospešné pre spoločnosť, nemajú schopnosť - a viacero z nich ani ochotu - ich vytvoriť. Robia politiku ad-hoc alebo - povedané po slovensky - od buka do buka.

Možno sa pritom nesúhlasne aj hocijako inak vrtieť, ale politici sú iba takí, aká je spoločnosť, ktorá ich vygenerovala. Inými slovami, akých politikov spoločnosť vytvorila, zvolila, po akých jej srdce piští, takých aj má.

Aj vzhľadom na uvedené tak netreba mať veľké očakávania k práci komisie. Napokon, jej vznik bol iniciovaný až potom, ako ruka zákona skončila na pleciach nominantov súčasnej vládnej koalície. Vymeniť doktrínu „padni komu padni“ za „padni, ale iba niekomu,“ o čo v podstate ide, však nie je vôbec dobrý nápad.