Hoci dozvuky kampane pred regionálnymi voľbami ešte pretrvávajú, už čoskoro by sa mala začať kampaň pred referendom. Aká bude – teda koľko peňazí do nej politické strany, ktoré referendum iniciovali, investujú – tiež čosi napovie aj o jeho výsledku. Jedna vec sú totiž
politické reči a iná míňanie či plytvanie peňazí zo straníckej kasy.

Napríklad reči o zmarenom referende, ktoré vedie hlavne Smer-SD, sú úplne mimo misu – na to, aby referendum mohlo byť zmarené, musí sa totiž najskôr uskutočniť. Bez toho to jednoducho nejde. Ako tomu bolo počas vlády V. Mečiara – referendum vtedy zmaril jeho minister vnútra G. Krajči, ktorý, mimochodom, za tento skutok dostal od neskoršieho obmedzeného prezidenta V. Mečiara aj amnestiu. Pre istotu. V krátkosti – išlo o to, že vtedajší prezident M. Kováč vyhlásil referendum so štyrmi otázkami, ale G. Krajči nechal vytlačiť
referendový lístok iba s tromi otázkami. Svojvoľne, a preto aj potreboval amnestiu.

Vzhľadom na históriu referend na Slovensku sa nedá predpokladať, že práve to nasledujúce bude aj úspešné. Krajina má skúsenosti s referendom neplatným, zmareným či zmanipulovaným, akým bolo referendum o vstupe Slovenska do EÚ, ktoré bolo platné najmä preto, lebo ústavní činitelia verejne aj oficiálne počas neho porušovali zákon.

Spŕška hnevu a všeobecné rozčúlenie pohlavárov Smeru-SD nad konaním prezidentky Z. Čaputovej v súvislosti s referendom je tak iba z jeho strany dobre hraná hra – strane nielen z partajného, ale tiež vecného hľadiska bude viac vyhovovať ak referendum nebude platné, ako ak by platné bolo. Ani v takom prípade by to totiž neznamenalo uskutočnenie predčasných volieb – na to by v takom prípade bolo potrebné ďalšie referendum alebo súhlas poslancov parlamentu. Smer-SD však v žiadnom prípade o túto tému nepríde a až do nasledujúcich volieb bude lákať voličov kampaňou ako hlava štátu zmarila referendum, ako si strana referendum ctí a ako je Slovensko jedinou krajinou, ktorá nemá páky na to, aby riešilo a vyriešilo krízu vládnutia. Súčasnú aj budúcu.

Nie je to tak ani v jednom prípade. Napríklad predčasné voľby sa môžu konať a v súlade s ústavou – stačí na to schváliť v parlamente ústavný zákon. Ústavný súd má totiž po tzv. reforme M. Kolíkovej už priamo z ústavy zakázané posudzovať súlad ústavného zákona s ústavou. To, že neexistuje najmenej 90 poslancov na jeho prijatie, je iný problém, nie ústavný.

Napriek tomu, že referendum 2023 s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nebude platné, stranícke prekáračky to nezastaví. Referendum nie sú voľby, hlasovať možno aj nohami a voliči tak doteraz väčšinou aj hlasovali. Faktom je, že v istom zmysle bude aj výnimočné – ak sa do jeho konania nič nezmení: bude totiž prvé, ktoré sa uskutoční počas dvojnásobnej mimoriadnej situácie v krajine. Prvá bola vyhlásená v marci 2020 a druhá platí od februára 2022. Ale tak sa uskutočnili aj nedávne regionálne voľby a iba málokto si to aj všimol.

To, v akých reáliách a v akom politickom ovzduší sa referendum uskutoční, by mala detailnejšie ozrejmiť prezidentka Z. Čaputová v Správe o stave republiky, ktorá by mala odznieť ešte na súčasnej schôdzi parlamentu. Na samotnom vyhlásení referenda sa však už nič nezmení.