Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Súčasný parlament dokázal schváliť zrýchlené konanie aj k návrhu zákona, ktorým sa následne osem mesiacov nezaoberal a rokovanie o ňom odsúval, aby napokon o ňom vôbec nerokoval, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Siedmy september 2023 bude výnimočný a isto vstúpi aj do histórie slovenskej parlamentnej demokracie – predseda parlamentu B. Kollár totiž zvolal na tento deň hneď tri schôdze.
Prvá sa má začať o 10. 00 hodine, druhá po prerušení, resp. skončení prvej a tretia po prerušení, resp. skončení druhej. K parlamentnému frmolu patrí aj dôvetok, ktorý sa týka druhej schôdze – poslanci síce dostali pozvánku, že majú rokovať o skrátenom legislatívnom konaní k návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti ako aj o samotnom návrhu zákona, akurát, že návrh zákona do programu schôdze nebol zaradený a tak je v ňom zapísaný iba návrh na skrátené legislatívne konanie.
Či ide iba o omyl alebo nedopatrenie je ťažké posúdiť, keďže je všeobecne známe, že súčasný parlament dokázal schváliť zrýchlené konanie aj k návrhu zákona, ktorým sa však následne osem mesiacov vôbec nezaoberal a rokovanie o ňom neustále odsúval, aby napokon o ňom vôbec nerokoval.
Zvolanie troch schôdzí na jeden deň možno zaradiť aj medzi slovenské špecifiká. Opäť s dôvetkom, že predvídať ako sa skončia sa nedá, keďže možností je viacero. Napríklad, či bude parlament vôbec uznášaniaschopný alebo nie, ak bude uznášaniaschopný, potom či schváli program alebo nie a ak program schváli, zostáva otázne, či a v akom znení schváli uznesenie navrhnuté Smerom-SD alebo zrýchlené konanie a vládne návrhy zákonov. Istotou nie je ani rešpektovanie zákona v tom, že program takto zvolaných schôdzí – na žiadosť skupiny poslancov – nemožno dopĺňať ani meniť. S pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, možno povedať len to, že uvedené uznesenie schválené nebude.
Odhliadnuc od toho – ako to už bolo nedávno na tomto mieste uvedené – teda, že ani jeden z predložených návrhov zákonov vládou nesúri, možno zopakovať aj iné. Že bude naozaj zaujímavé poznať mená poslancov, ktorí sú ochotní a schopní krátko pred voľbami hlasovať za skrátenie ordinačných hodín ambulantnej pohotovosti o dve hodiny a zavedenie viac ako 100 percentného zvýšenia poplatkov – v prípade pohotovostí na 5 eur a v prípade urgentov na 25 eur. Aj preto, lebo im hrozí, že keď oni budú schopní hlasovať za skrátenie ordinačných hodín a zvýšenie poplatkov, voliči budú schopní im skrátiť pobyt v parlamente tak, že ich do ďalšieho volebného obdobia už taktiež hlasovaním odmietnu pustiť.
Na druhej strane možno zopakovať aj to, že ak sa vláde vedenej Ľ. Ódorom podarí v parlamente presadiť schválenie oboch zákonov, naozaj si zaslúži dostať medailu. Bez akejkoľvek irónie. Bol by to totiž obrovský politický úspech nielen jeho, ale aj prezidentky Z. Čaputovej, ktorá vládu zostavila. Či to tak aj bude však zatiaľ nevedno. Faktom zostáva, že výnimočný deň – zvolanie troch schôdzí na jeden deň – by mal byť bodkou za týmto výnimočným parlamentom – začínal s väčšinou 95 poslancov – a vlastne tohto celého výnimočného volebného obdobia. V ktorom vládni poslanci mohli pre krajinu urobiť tak veľa, a urobili tak málo.
Prvá sa má začať o 10. 00 hodine, druhá po prerušení, resp. skončení prvej a tretia po prerušení, resp. skončení druhej. K parlamentnému frmolu patrí aj dôvetok, ktorý sa týka druhej schôdze – poslanci síce dostali pozvánku, že majú rokovať o skrátenom legislatívnom konaní k návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti ako aj o samotnom návrhu zákona, akurát, že návrh zákona do programu schôdze nebol zaradený a tak je v ňom zapísaný iba návrh na skrátené legislatívne konanie.
Či ide iba o omyl alebo nedopatrenie je ťažké posúdiť, keďže je všeobecne známe, že súčasný parlament dokázal schváliť zrýchlené konanie aj k návrhu zákona, ktorým sa však následne osem mesiacov vôbec nezaoberal a rokovanie o ňom neustále odsúval, aby napokon o ňom vôbec nerokoval.
Zvolanie troch schôdzí na jeden deň možno zaradiť aj medzi slovenské špecifiká. Opäť s dôvetkom, že predvídať ako sa skončia sa nedá, keďže možností je viacero. Napríklad, či bude parlament vôbec uznášaniaschopný alebo nie, ak bude uznášaniaschopný, potom či schváli program alebo nie a ak program schváli, zostáva otázne, či a v akom znení schváli uznesenie navrhnuté Smerom-SD alebo zrýchlené konanie a vládne návrhy zákonov. Istotou nie je ani rešpektovanie zákona v tom, že program takto zvolaných schôdzí – na žiadosť skupiny poslancov – nemožno dopĺňať ani meniť. S pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, možno povedať len to, že uvedené uznesenie schválené nebude.
Odhliadnuc od toho – ako to už bolo nedávno na tomto mieste uvedené – teda, že ani jeden z predložených návrhov zákonov vládou nesúri, možno zopakovať aj iné. Že bude naozaj zaujímavé poznať mená poslancov, ktorí sú ochotní a schopní krátko pred voľbami hlasovať za skrátenie ordinačných hodín ambulantnej pohotovosti o dve hodiny a zavedenie viac ako 100 percentného zvýšenia poplatkov – v prípade pohotovostí na 5 eur a v prípade urgentov na 25 eur. Aj preto, lebo im hrozí, že keď oni budú schopní hlasovať za skrátenie ordinačných hodín a zvýšenie poplatkov, voliči budú schopní im skrátiť pobyt v parlamente tak, že ich do ďalšieho volebného obdobia už taktiež hlasovaním odmietnu pustiť.
Na druhej strane možno zopakovať aj to, že ak sa vláde vedenej Ľ. Ódorom podarí v parlamente presadiť schválenie oboch zákonov, naozaj si zaslúži dostať medailu. Bez akejkoľvek irónie. Bol by to totiž obrovský politický úspech nielen jeho, ale aj prezidentky Z. Čaputovej, ktorá vládu zostavila. Či to tak aj bude však zatiaľ nevedno. Faktom zostáva, že výnimočný deň – zvolanie troch schôdzí na jeden deň – by mal byť bodkou za týmto výnimočným parlamentom – začínal s väčšinou 95 poslancov – a vlastne tohto celého výnimočného volebného obdobia. V ktorom vládni poslanci mohli pre krajinu urobiť tak veľa, a urobili tak málo.
