Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Juraj Hrabko komentuje snem Smeru-SD.
Autor Juraj Hrabko
„Nikam neodchádzame,“ zdupľoval v úvodnom príhovore snemu Smer-SD jeho predseda Robert Fico. Keďže po sneme spresnil, že sa to týka aj jeho osobne, možno to iba privítať. Áno, je to fajn.
Smer-SD nikam neodchádza a to znamená iba jedno – hodenie politickej rukavice do tváre ostatným politickým stranám. Výzvu na ďalší politický súboj, ktorý začína okamžite, tu a teraz. Roberta Fica v ňom netreba podceňovať, má veľa dôvodov na to, aby sa opäť vrátil na politické výslnie, presnejšie do funkcie premiéra.
Aj po sneme zostáva stále silným hráčom, napokon, krátko pred ním vyhral naozaj dôležitý politický zápas o zostavenie novej vlády. Stačí si spomenúť ako sa tento zápas začal, skončil a aký je výsledok. Začal sa uvalením podmienok pre prezidenta v súvislosti s demisiou vlády R. Fica, ktoré A. Kiska prijal a vyhovel im. A skončil sa tak, že Smer-SD si aj napriek nevôli A. Kisku presadil do funkcie ministerky vnútra D. Sakovú, ktorá je dnes už aj členkou nového Predsedníctva strany.
Na základe uvedeného to možno povedať aj inak – nie prezident A. Kiska, ale Smer-SD previedol Slovensko politickou krízou. Dosiahol to, čo dosiahnuť chcel, kým prezident, mimovládne strany, organizácie, rôzne spolky či v politickom súboji otvorene angažované médiá nedosiahli nič z toho, čo dosiahnuť chceli. To je prostý fakt.
Isto, s pomocou Mosta-Híd dosiahli demisiu vlády R. Fica, čo rozhodne nie je málo, ale o to už teraz vôbec nejde. Ide najmä o schopnosť rýchlo sa vylízať z utŕžených politických rán, ktorú Smer-SD zvládol. Teraz je rad na ostatných, aby ukázali svoje kvality, pretože aj Smer-SD má svoje slabé miesta.
Smer-SD nikam neodchádza a to je fajn, pretože iba tak sa môže zúčastniť parlamentných volieb. Jeho osud bude v rukách voličov a tak je to demokratické aj správne. Bude mať síce výhodu vládnej strany, ale to až tak veľa neznamená – veď rovnakú mali kedysi aj HZDS, SDKÚ a tiež aj samotný Smer-SD, a predsa v nich v konečnom dôsledku prehrali, keďže vládu napokon nezostavili.
Robert Fico a jeho strana nikam neodchádzajú, naopak, majú pevnú vôľu vyhrať nadchádzajúce parlamentné voľby. O tom, či budú musieť odísť rozhodne ponuka a politické schopnosti ostatných strán a napokon voliči vo voľbách. To je fér.
Smer-SD nikam neodchádza a to znamená iba jedno – hodenie politickej rukavice do tváre ostatným politickým stranám. Výzvu na ďalší politický súboj, ktorý začína okamžite, tu a teraz. Roberta Fica v ňom netreba podceňovať, má veľa dôvodov na to, aby sa opäť vrátil na politické výslnie, presnejšie do funkcie premiéra.
Aj po sneme zostáva stále silným hráčom, napokon, krátko pred ním vyhral naozaj dôležitý politický zápas o zostavenie novej vlády. Stačí si spomenúť ako sa tento zápas začal, skončil a aký je výsledok. Začal sa uvalením podmienok pre prezidenta v súvislosti s demisiou vlády R. Fica, ktoré A. Kiska prijal a vyhovel im. A skončil sa tak, že Smer-SD si aj napriek nevôli A. Kisku presadil do funkcie ministerky vnútra D. Sakovú, ktorá je dnes už aj členkou nového Predsedníctva strany.
Na základe uvedeného to možno povedať aj inak – nie prezident A. Kiska, ale Smer-SD previedol Slovensko politickou krízou. Dosiahol to, čo dosiahnuť chcel, kým prezident, mimovládne strany, organizácie, rôzne spolky či v politickom súboji otvorene angažované médiá nedosiahli nič z toho, čo dosiahnuť chceli. To je prostý fakt.
Isto, s pomocou Mosta-Híd dosiahli demisiu vlády R. Fica, čo rozhodne nie je málo, ale o to už teraz vôbec nejde. Ide najmä o schopnosť rýchlo sa vylízať z utŕžených politických rán, ktorú Smer-SD zvládol. Teraz je rad na ostatných, aby ukázali svoje kvality, pretože aj Smer-SD má svoje slabé miesta.
Smer-SD nikam neodchádza a to je fajn, pretože iba tak sa môže zúčastniť parlamentných volieb. Jeho osud bude v rukách voličov a tak je to demokratické aj správne. Bude mať síce výhodu vládnej strany, ale to až tak veľa neznamená – veď rovnakú mali kedysi aj HZDS, SDKÚ a tiež aj samotný Smer-SD, a predsa v nich v konečnom dôsledku prehrali, keďže vládu napokon nezostavili.
Robert Fico a jeho strana nikam neodchádzajú, naopak, majú pevnú vôľu vyhrať nadchádzajúce parlamentné voľby. O tom, či budú musieť odísť rozhodne ponuka a politické schopnosti ostatných strán a napokon voliči vo voľbách. To je fér.
