Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Súčasný stav v parlamente už vôbec neodráža výsledky volieb, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Napriek rôznym predpovediam a vyhláseniam prestup poslanca J. Krúpu z poslaneckého klubu OĽaNO do poslaneckého klubu SaS je viac nepríjemný ako dôležitý. Nepríjemný je najviac z hľadiska demokracie či legitimity parlamentu, keďže J. Krúpa prispel k ďalšiemu premiešavaniu výsledkov volieb. Nie tým, že odišiel z poslaneckého klubu OĽaNO, ale tým, že vstúpil do poslaneckého klubu SaS.
Súčasný stav v parlamente už totiž vôbec neodráža výsledky volieb – voliči nenadelili SaS 20 mandátov, ale získala ich iba pomocou zákulisných rokovaní. A hoci výrazne posilnila, z hľadiska parlamentarizmu a parlamentu to až také výrazné nie je – s 20 poslancami sa pri presadzovaní zámerov a postojov stále môže iba k niekomu pridať, ale nič podstatné určovať.
Podobne ako sa pred dvomi rokmi s 13 poslancami pridala k OĽaNO. Lebo nie SaS, ale OĽaNO vyhralo voľby a porazilo v nich R. Fica. Z hľadiska ďalšieho predpokladaného politického vývoja – a osobnej roviny – to možno povedať aj tak, že SaS oslabuje I Matoviča a posilňuje R. Fica. Verejné spochybňovanie B. Kollára vo funkcii predsedu parlamentu je už len čerešničkou na torte.
Súčasné udalosti iba potvrdzujú, že SaS zákon o financovaní voľného času dieťaťa nevetovala zámerne a schválne. Vetovať ho mohla, ale nechcela. Patria k nim aj odôvodnenia, ktoré predniesol poslanec J. Krúpa po svojom prestupe do SaS - sú to viac výhovorky ako dôvody.
Pri obzretí sa späť vidno, že hlasoval ZA skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona o financovaní voľného času dieťaťa. Hlasoval ZA, aby bol tento zákon prerokovaný v druhom čítaní a taktiež hlasoval ZA o zákone ako celku. Ani po vrátení zákona hlavou štátu nehlasoval proti nemu, ale sa hlasovania zdržal. To nemá nič spoločné s princípmi ani hodnotami, nehovoriac o tom, že J. Krúpa presúva mandát poslanca do strany, ktorej ho voliči nedali, ale kresla, ktoré dostal od OĽaNO aj s jeho pôžitkami – predseda výboru – sa nevzdal. Takže výsledky volieb neplatia nielen z pohľadu rozdelenia mandátov, ale ani rozdelenia funkcií v parlamente.
V civilizovaných krajinách je v takej situácii k dispozícii iba jedno riešenie. R. Sulík sa síce v dnešnej môže cítiť ako prezident zemegule, ale zároveň vie – aj keď to nedá najavo – že to čo robí, nie je správne.
Súčasný stav v parlamente už totiž vôbec neodráža výsledky volieb – voliči nenadelili SaS 20 mandátov, ale získala ich iba pomocou zákulisných rokovaní. A hoci výrazne posilnila, z hľadiska parlamentarizmu a parlamentu to až také výrazné nie je – s 20 poslancami sa pri presadzovaní zámerov a postojov stále môže iba k niekomu pridať, ale nič podstatné určovať.
Podobne ako sa pred dvomi rokmi s 13 poslancami pridala k OĽaNO. Lebo nie SaS, ale OĽaNO vyhralo voľby a porazilo v nich R. Fica. Z hľadiska ďalšieho predpokladaného politického vývoja – a osobnej roviny – to možno povedať aj tak, že SaS oslabuje I Matoviča a posilňuje R. Fica. Verejné spochybňovanie B. Kollára vo funkcii predsedu parlamentu je už len čerešničkou na torte.
Súčasné udalosti iba potvrdzujú, že SaS zákon o financovaní voľného času dieťaťa nevetovala zámerne a schválne. Vetovať ho mohla, ale nechcela. Patria k nim aj odôvodnenia, ktoré predniesol poslanec J. Krúpa po svojom prestupe do SaS - sú to viac výhovorky ako dôvody.
Pri obzretí sa späť vidno, že hlasoval ZA skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona o financovaní voľného času dieťaťa. Hlasoval ZA, aby bol tento zákon prerokovaný v druhom čítaní a taktiež hlasoval ZA o zákone ako celku. Ani po vrátení zákona hlavou štátu nehlasoval proti nemu, ale sa hlasovania zdržal. To nemá nič spoločné s princípmi ani hodnotami, nehovoriac o tom, že J. Krúpa presúva mandát poslanca do strany, ktorej ho voliči nedali, ale kresla, ktoré dostal od OĽaNO aj s jeho pôžitkami – predseda výboru – sa nevzdal. Takže výsledky volieb neplatia nielen z pohľadu rozdelenia mandátov, ale ani rozdelenia funkcií v parlamente.
V civilizovaných krajinách je v takej situácii k dispozícii iba jedno riešenie. R. Sulík sa síce v dnešnej môže cítiť ako prezident zemegule, ale zároveň vie – aj keď to nedá najavo – že to čo robí, nie je správne.
