V kríze koaličných politikov sa Strana Za ľudí ocitla naozaj v nezávideniahodnej situácii: je síce politicky najslabšia, ale v súčasnosti zároveň aj najvýznamnejšia. Netreba sa preto ani veľmi čudovať, že pôsobí značne neisto, keďže nemá ani dostatok straníkov so základnými skúsenosťami či vedomosťami v politike. Napokon, stačí si spomenúť ako a prečo strana Za ľudí vôbec vznikla. Platí, že má viacero odborníkov, ale zároveň aj to, že má aj v politike množstvo neskúsených a dnes už možno aj znechutených ľudí.

V. Remišová sa nechala R. Sulíkom vtiahnuť do otvoreného zápasu s I. Matovičom. Keďže to neurobila politicky veľmi obratne, zakrátko sa ocitla nielen vo vleku SaS, ale aj udalostí. Príkladom môže byť snaha R. Sulíka ísť do prezidentského paláca spolu s M. Kolíkovou, čo odôvodnil tým, že SaS nemá takých právnych borcov, ktorí by rozumeli ústave. To síce sedí, ale o to vôbec nešlo - išlo o ďalšiu demontáž Za ľudí. Tá sa však aj bez „pomoci“ iných topí vo vlastných problémoch. A teraz pritom musí riešiť aj povalenie vlády R. Sulíkom, ktorý z toho pritom verejne obviňuje V. Remišovú, keďže sa to snaží komunikovať tak, že veď SaS sa iba pridala k jej požiadavke.

Mimochodom - a netýka sa to iba Za ľudí - teraz už zreteľne vidno aj to, že podpis poslancov pod Koaličnou zmluvou má rovnakú hodnotu ako ich podpis pod sľubom poslanca, že budú dodržiavať ústavu a ďalšie zákony či pracovať v prospech ľudí - teda žiadnu. Výnimkou je M. Kollár, ktorý sa odmietol pod tento „historický okamih,“ ktorý mal podľa R. Sulíka znamenať, že vládna koalícia bude „stabilná,“ ako jediný podpísať. Ale paráda to vtedy bola veľká, lebo veď ľuďom treba dať aj hry, najmä v časoch, keď prichádzajú o chlieb.

No. S ich podpismi môže premiér I. Matovič ešte politicky pracovať, ale pre skutočné riešenie súčasnej krízy koaličných politikov neznamenajú naozaj nič. Podobne ako mýty o najlepšej ministerke M. Kolíkovej. V skutočnosti môže V. Remišová politicky pracovať iba s dvomi hlavnými scenármi - buď zostane súčasťou koalície, alebo z nej odíde. Jedno horšie ako druhé.

Na jednotu poslaneckého klubu Za ľudí môže pritom zabudnúť v oboch prípadoch. To však neznamená, že nemá možnosť zdvihnúť stranu ako celok z popola - pokiaľ platí, že nemá odborníkov iba na papieri, ale aj v skutočnosti. Inými slovami, ide o to, či sa zľakne moci, ktorá sa jej ponúka a ktorú môže aj napriek volebným výsledkom získať alebo nie. Lebo na stole, na ktorom sa rozdeľuje moc, dnes leží naozaj všetko - napríklad aj školstvo, zdravotníctvo alebo hoci aj šéf tajnej služby. V. Remišová tak môže získať naozaj veľa, ale aj veľa stratiť. Podľa toho, o čo jej a strane pôjde. Inými slovami, môže stranu Za ľudí definitívne poslať do minulosti alebo ju skúsiť oživiť, kým sa to ešte vôbec dá.

Počítať možné zisky a straty nie je isto jednoduché, obzvlášť pri porovnávaní neskúsených politikov s politickými predátormi, ktorým to ide nepochybne lepšie. Aj tak je však jedna vec moc získať a iná s ňou narábať. Čo doteraz strane Za ľudí až tak veľmi síce nešlo, ale v posledných dňoch sa už V. Remišová viditeľne politicky zlepšuje. Koniec-koncov, Za ľudí nemá až tak veľa straníkov, aby s nimi vedenie strany nedokázalo veci komunikovať, dohodnúť a rozhodnúť.

Kým sa stane tak či tak, v poznámke pod čiarou neuškodí zopakovať, že I. Matovič môže byť vo vláde iba premiérom a ničím iným, teda ani vicepremiérom. V politike sa zázraky nedejú a to, že prezidentka Z. Čaputová by ho vymenovala do inej vládnej funkcie, nehrozí. A to ani keby za neho orodoval R. Sulík, ktorý chce ísť tiež do vlády späť.

To by totiž musela hlava štátu takpovediac od podlahy zmeniť doterajšie stanoviská. Na druhej strane, kým I. Matovič v kresle premiéra sedí, je ťažké mu ho vziať, keďže to najskôr musí v parlamente niekto iniciovať a následne s tým súhlasiť najmenej 76 poslancov. So všetkým politickými dôsledkami a následkami.

Pred víkendovými rokovaniami je to teda tak, že I. Matovič sedí v kresle premiéra a je mu tam dobre. Dokedy to tak bude, záleží aj od strany Za ľudí.