J. Hrabko komentuje návrh zákona z dielne ministerstva hospodárstva.
Autor Juraj Hrabko
Navrhovateľ zákona R. Sulík hovorí o „podnikateľskom kilečku,“ iní ho označujú ako „lex korona,“ možno ho však označiť aj ako návrh zákona XL – presne taký počet má totiž článkov.
Obsahujú viac ako sto zmien vo viacerých zákonoch, ktoré majú podľa ministra R. Sulíka zlepšiť podnikateľské prostredie, pomôcť naštartovať ekonomiku, odbúrať administratívnu záťaž podnikateľov a podobne.
Samozrejme, tak ako to býva zvykom, v návrhu je schovaných aj viacero zmien, ktoré nie sú s vyjadreniami ministra – slušne povedané – kompatibilné: ide napríklad dnes už aj verejne kritizovaný návrh na zrušenie odmien a príplatkov pre sudcov a prokurátorov. Niežeby sa im nedalo na ne siahnuť, ale malo by sa navonok aspoň javiť, že je to v súlade, a nie v rozpore s Ústavou. A to sa zatiaľ ani len nejaví.
Podobne, ako sa nejaví, že je potrebné návrh zákona XL schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. Tak to aspoň navrhla parlamentu vláda. Predpokladala, že viaceré ustanovenia nadobudnú účinnosť už od 1. júla tohto roka, lenže ten uplynul skôr, ako sa parlament vôbec zišiel a začal o návrhu rokovať. Nehovoriac o tom, že ďalšie ustanovenia majú nadobudnúť účinnosť až od januára 2021, iné až od januára 2022 a niektoré až od januára 2023. Vláda pritom ešte na jednej strane dôvodí, že „predkladaný návrh bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy,“ čo jej však na druhej strane nebráni tvrdiť, že jeho neprijatie v skrátenom legislatívnom konaní „môže spôsobiť značné hospodárske škody“.
Tak či onak, návrh zákona XL v zrýchlenom režime je priamym hodením rukavice prezidentke Z. Čaputovej. Vládnu koalíciu už aj nahlas a naposledy v správe o stave republiky varovala pred zneužívaním skráteného konania a teraz bude mať možnosť vlastné slová pretaviť aj do skutkov. Každý totiž vidí, že už ide viac o skratové, ako zrýchlené konanie: vláda sa ponáhľa, ale parlament zaháľa. Lebo vládna koalícia sa háda a nepomáha.
Obsahujú viac ako sto zmien vo viacerých zákonoch, ktoré majú podľa ministra R. Sulíka zlepšiť podnikateľské prostredie, pomôcť naštartovať ekonomiku, odbúrať administratívnu záťaž podnikateľov a podobne.
Samozrejme, tak ako to býva zvykom, v návrhu je schovaných aj viacero zmien, ktoré nie sú s vyjadreniami ministra – slušne povedané – kompatibilné: ide napríklad dnes už aj verejne kritizovaný návrh na zrušenie odmien a príplatkov pre sudcov a prokurátorov. Niežeby sa im nedalo na ne siahnuť, ale malo by sa navonok aspoň javiť, že je to v súlade, a nie v rozpore s Ústavou. A to sa zatiaľ ani len nejaví.
Podobne, ako sa nejaví, že je potrebné návrh zákona XL schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. Tak to aspoň navrhla parlamentu vláda. Predpokladala, že viaceré ustanovenia nadobudnú účinnosť už od 1. júla tohto roka, lenže ten uplynul skôr, ako sa parlament vôbec zišiel a začal o návrhu rokovať. Nehovoriac o tom, že ďalšie ustanovenia majú nadobudnúť účinnosť až od januára 2021, iné až od januára 2022 a niektoré až od januára 2023. Vláda pritom ešte na jednej strane dôvodí, že „predkladaný návrh bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy,“ čo jej však na druhej strane nebráni tvrdiť, že jeho neprijatie v skrátenom legislatívnom konaní „môže spôsobiť značné hospodárske škody“.
Tak či onak, návrh zákona XL v zrýchlenom režime je priamym hodením rukavice prezidentke Z. Čaputovej. Vládnu koalíciu už aj nahlas a naposledy v správe o stave republiky varovala pred zneužívaním skráteného konania a teraz bude mať možnosť vlastné slová pretaviť aj do skutkov. Každý totiž vidí, že už ide viac o skratové, ako zrýchlené konanie: vláda sa ponáhľa, ale parlament zaháľa. Lebo vládna koalícia sa háda a nepomáha.