Prezidentka Z. Čaputová sa čoraz viac zamotáva v politických udalostiach, čo zhruba pol roka pred parlamentnými a rok pred prezidentskými voľbami neveští veľa dobrého. A tiež k nim sama prispieva rôznymi vyhláseniami a (ne)konaním, teda zvyšovaním politického chaosu.

Nikomu neublíži zopakovať, že ide o princíp zle zapnutého prvého gombíka na šatách. Tým bolo menenie, presnejšie odďaľovanie termínu predčasných volieb, hoci hlava štátu bola vskutku silným politickým hráčom. A tak, prirodzene, prišlo k zlému zapnutiu aj ďalšieho gombíka: tváriť sa, že vláda E. Hegera nie je vládou prezidentky Z. Čaputovej – a tou by bola iba tzv. vláda úradníkov – je nemiestne aj nesprávne. Nie je to tak. Aj preto, lebo po vyslovení nedôvery parlamentom už vláda ani jej jednotliví členovia nepodliehajú kontrole parlamentu a ani sa mu za svoju (ne)činnosť nezodpovedajú.

Aj preto, lebo vládu E. Hegera prezidentka v súlade s Ústavou odvolala a zároveň ju poverila vykonávaním jej pôsobnosti a to až do vymenovania novej vlády, ktorú môže vymenovať iba hlava štátu. Nikto iný. Pričom personálne zmeny v kabinete bez návrhu premiéra urobiť nemôže a nesmie. Povedané jednou vetou – vyslovením nedôvery vláde stratil parlament nad vládou akúkoľvek moc aj zodpovednosť a prevzala ich hlava štátu – záleží iba na jej vôli ako dlho bude vláda prezidentky Z. Čaputovej pod vedením E. Hegera pôsobiť. Inými slovami – hlava štátu má aktuálne nielen obrovskú moc, ale aj rovnako obrovskú zodpovednosť, ktorej sa nedokáže zbaviť.

O zásadnom zlyhaní
Zlý odhad politickej situácie a zároveň snaha zostať z titulu funkcie na špici politického diania spôsobili, že prezidentka kopí chyby. Vyjadrenia typu, že vládu odvolá ak zásadne zlyhá – vzhľadom na to, že to jej vláda a je teda za ňu politicky zodpovedná – však znamená, že vláda zásadne zlyhať nemôže. Pretože by to bolo zároveň priznaním, že zásadne zlyhala aj hlava štátu. Alebo reči o tom, ako už má pripravených 16 odborníkov, z ktorých by vládu v prípade potreby zostavila, taktiež nevykazujú vysoké známky politického uvažovania, stratégie či hľadaní najlepších riešení pre krajinu. A je toho oveľa, oveľa viac, napokon, stačí vidieť, v akom stave sa krajina aktuálne nachádza, lebo aj to je dôsledkom buď nepoznania alebo neuznávania politickej abecedy. Alebo oboje naraz. A netreba ani vešteckú guľu na predpoveď, že do volieb bude aj horšie.

Vymotať sa z toho celého bez straty kvetinky sa už nedá, ide o to, o koľko kvetiniek musí hlava štátu prísť, kým sa odhodlá napraviť či aspoň eliminovať škody. Veď padol už aj hlavný dôvod, prečo má vláda E. Hegera zotrvať pri moci, keďže nedokázala presadiť schválenie potrebných zákonov, ktoré by priniesli krajine stovky miliónov eur.

Či už išlo o reformu krajinného plánovania alebo o konkurze a reštrukturalizácii, ale tiež kauzy typu Rázsochy, správy NBÚ či Mig-29 a tak ďalej a tak podobne. Nečudo, že sa množia rôzne špekulácie a pribúdajú podivné politické návrhy ako sa so situáciou vysporiadať. Takým je napríklad aj nezmyselný návrh nezaradeného poslanca P. Pellegriniho, aby parlament vyzval uznesením hlavu štátu, na výmenu vlády E. Hegera za úradnícku. A takých bude iba pribúdať.

Šesťnásť roninov
Prezidentka Z. Čaputová však tvrdí, že úradnícka vláda – 16 odborníkov, ktorých mená nechce povedať a vystaviť ich tak napospas straníkov a ľudu – by nemala žiadnu legitimitu z parlamentných volieb, keďže by to boli ľudia, ktorí neprešli volebným cyklom. Akýchsi 16 roninov. Je to v súčasnej situácii síce zvláštny argument, ale v poriadku, aj s ním sa možno poľahky vysporiadať.

Stačí totiž vymeniť premiéra, netreba celú vládu. Ministri môžu byť zostať vo funkciách – byť do nich znovuvymenovaní – súčasný štátny tajomník rezortu zdravotníctva M. Palkovič sa môže premeniť na ministra, ba dokonca aj E. Heger sa nemusí vrátiť do parlamentu, ale môže stať ministrom financií, ak bude taká vôľa prezidentky a nového premiéra. Netreba tak hneď hľadať komplikované riešenia – hoci je to straníckym športom – a rôzne výhovorky, keď je naporúdzi aj riešenie jednoduché. Samozrejme, súčasní členovia vlády by so znovuvymenovaním museli súhlasiť, čo sa však nezdá byť neriešiteľné. Opäť inak – 16 odborníkov prezidentky je nanič, keď stačí iba jeden - premiér. Pozná to aj malé dieťa – ryba smrdí od hlavy.

Plané riešenie
Ani v prípade, ak by novej vláde na základe minimalistického programu parlament nevyslovil dôveru, by krajina nebola v rovnakej situácii, v akej sa momentálne nachádza. Tri a pol mesiaca od pádu vlády E. Hegera môže každý zreteľne vidieť a na ich základe aj predpokladať či rovno predpovedať, ako bude vyzerať ďalších šesť mesiacov pred voľbami. Stranícka kampaň bude pritom silnieť, nie slabnúť. Takáto situácia pritom nejde ani vyhniť, takže platí staré-známe: kto chce hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody. A zopakovať možno aj to, že nechať vládu pod vedením E. Hegera vládnuť až do volieb, je riešenie plané.