Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Juraj Hrabko komentuje petičnú akciu za referendom o predčasných voľbách.
Autor Teraz.sk/Juraj Hrabko
Aktuálne sa na Slovensku uskutočňujú dve petičné akcie za vyhlásenie referenda. Prvú z nich organizuje KOZ SR už od konca minulého roka a má spolu päť otázok, druhú zastrešuje E. Erdélyi v spolupráci s viacerými politickými stranami s jednou otázkou.
Nakoľko sú obidve petičné akcie pre ľudí dôležité, rozhodnú ľudia sami. Nikto iný. Základnou podmienkou pre vyhlásenie referenda je totiž predloženie najmenej 350 tisíc právoplatných podpisov pod petíciou, požadujúcou jeho vyhlásenie. Bez nich treba na referendum zabudnúť, s nimi sa môže uskutočniť. Môže, ale tiež nemusí, keďže prezidentka Z. Čaputová má právo nechať posúdiť otázky ešte pred vyhlásením referenda ústavnému súdu.
Je zrejmé, že z dvoch prebiehajúcich petičných akcií má navrch tá, ktorú aktívne podporujú politici. Inými slovami, hoci nejde o súťaž v rýchlosti zbierania podpisov, možno oprávnene predpokladať, že takpovediac všeobecná politická otázka o predčasných voľbách je pre mnoho ľudí oveľa jednoduchšia ako päť otázok, ktoré im ponúka politika odborárov z KOZ SR.
Tak či onak, teda v prvom aj v druhom prípade je iba fajn, že petičné ponuky ležia na verejnom stole a ľudia sa môžu slobodne rozhodnúť, či ich podpíšu alebo nie. Možno to povedať aj tak, že ide o ich ďalšie testovanie, ale bez paličiek a špáraní sa v nose. Nad znením otázok v petícii sa pritom netreba veľmi trápiť – dôležitejšia je možnosť ľudí aktívne sa zapojiť do spravovania vecí verejných aj touto formou. Nie otázky, ktoré sa už beztak nedajú zmeniť, keďže obe petičné akcie sú v plnom prúde. K poznámka pod čiarou patrí, že podobne je to aj so spochybňovaním výsledkov úspešného referenda: reči viacerých poslancov, že výsledky nebudú rešpektovať, sú len odrádzaním ľudí. Základným a neodškriepiteľným faktom totiž je, že od poslancov štátna moc naozaj nepochádza, hoci ich platí.
K referendám alebo k referendu je ešte ďaleko. Aj preto sú úvahy o tom, čo bude ak bude alebo čo bude ak nebude či ak nebude čo potom bude, vskutku predčasné. To príde na rad až neskôr. Zatiaľ stačí konštatovať, že ak nebude pod petíciou požadujúcou vyhlásenie hlasovania ľudu najmenej 350 tisíc právoplatných podpisov, nebude ani žiadne referendum.
Nakoľko sú obidve petičné akcie pre ľudí dôležité, rozhodnú ľudia sami. Nikto iný. Základnou podmienkou pre vyhlásenie referenda je totiž predloženie najmenej 350 tisíc právoplatných podpisov pod petíciou, požadujúcou jeho vyhlásenie. Bez nich treba na referendum zabudnúť, s nimi sa môže uskutočniť. Môže, ale tiež nemusí, keďže prezidentka Z. Čaputová má právo nechať posúdiť otázky ešte pred vyhlásením referenda ústavnému súdu.
Je zrejmé, že z dvoch prebiehajúcich petičných akcií má navrch tá, ktorú aktívne podporujú politici. Inými slovami, hoci nejde o súťaž v rýchlosti zbierania podpisov, možno oprávnene predpokladať, že takpovediac všeobecná politická otázka o predčasných voľbách je pre mnoho ľudí oveľa jednoduchšia ako päť otázok, ktoré im ponúka politika odborárov z KOZ SR.
Tak či onak, teda v prvom aj v druhom prípade je iba fajn, že petičné ponuky ležia na verejnom stole a ľudia sa môžu slobodne rozhodnúť, či ich podpíšu alebo nie. Možno to povedať aj tak, že ide o ich ďalšie testovanie, ale bez paličiek a špáraní sa v nose. Nad znením otázok v petícii sa pritom netreba veľmi trápiť – dôležitejšia je možnosť ľudí aktívne sa zapojiť do spravovania vecí verejných aj touto formou. Nie otázky, ktoré sa už beztak nedajú zmeniť, keďže obe petičné akcie sú v plnom prúde. K poznámka pod čiarou patrí, že podobne je to aj so spochybňovaním výsledkov úspešného referenda: reči viacerých poslancov, že výsledky nebudú rešpektovať, sú len odrádzaním ľudí. Základným a neodškriepiteľným faktom totiž je, že od poslancov štátna moc naozaj nepochádza, hoci ich platí.
K referendám alebo k referendu je ešte ďaleko. Aj preto sú úvahy o tom, čo bude ak bude alebo čo bude ak nebude či ak nebude čo potom bude, vskutku predčasné. To príde na rad až neskôr. Zatiaľ stačí konštatovať, že ak nebude pod petíciou požadujúcou vyhlásenie hlasovania ľudu najmenej 350 tisíc právoplatných podpisov, nebude ani žiadne referendum.
