Kým sa premiér R. Fico rozhodne nevetovať návrhy ostatných krajín na štvrtkovom summite Európskej únie, možno sa zaoberať domácou scénou, teda priamo tam, kde ho – ľudovo povedané – päta tlačí. A to je počet žetónov v parlamente.

Ako už bolo dávnejšie povedané, s poslancom R. Huliakom ich po nedávnych koaličných manévroch mala 76, ale keďže ho prezident a úradujúci čestný predseda koaličnej strany Hlas-SD P. Pellegrini vymenoval na návrh premiéra za člena vlády, pomery sa zmenili. Mimochodom, P. Pellegrini vymenoval R. Huliaka za člena vlády nie preto, lebo ho bol povinný vymenovať, ale preto, lebo ho vymenovať chcel. A aj to ešte odôvodnil nesprávnym článkom Ústavy, teda aspoň podľa dávneho, ale stále platného rozhodnutia Ústavného súdu. Nateraz je dôležitejšie to, že sa v tej chvíli scvrkla oficiálna podpora koalície na 75 poslancov, keďže za R. Huliaka musí nastúpiť náhradník. A ide o to, kto ním bude, čo súvisí aj s otázkou, či koaličných žetónov pribudne a hlavne, na ako dlho.

A to zatiaľ nevie nikto. Jasné je iba jedno, že náhradníkom za R. Huliaka by nemal byť M. Radačovský, ktorého meno v tejto súvislosti opakovane na verejnosti zaznieva. A ktorý pre TASR už vyhlásil, že vládnej koalícii „v žiadnom prípade nebudem robiť problémy.“. Dôvod je prostý – mandátu poslanca NR SR sa totiž už dobrovoľne vzdal a keďže sa ho vzdal, už ho v tomto volebnom období nemôže získať. Podobne, ako sa ho nemôže vzdať ešte raz.

Nastupovanie náhradníkov je aj mierne komplikované, ale najmä papierovanie ako hrom, keďže žetóny sú v pohybe najmä pri skladaní vlády, ale nielen. Súvisí to s rôznym nakladaním s mandátom – či si ho dotyčný poslanec iba neuplatňuje alebo sa ho vzdá. Ak si ho iba neuplatňuje, môže sa kedykoľvek do parlamentu vrátiť a mandát opäť začať uplatňovať, čo môže robiť aj opakovane. Ak sa ho však vzdá, potom sa už do parlamentu vrátiť v danom volebnom období nemôže, keďže vzdanie sa mandátu je definitívne. Tak sú napísané pravidlá, otázne teda je – ako obvykle – iba to, či budú rešpektované alebo porušené.

Je nepochybné, že M. Radačovský sa mandátu poslanca NR SR dobrovoľne vzdal v roku 2023 – keď si podľa Ústavy bol povinný vybrať medzi mandátom europoslanca a poslanca NR SR. Vybral si mandát europoslanca. Ak by si vybral mandát poslanca NR SR, prišiel by o mandát europoslanca. Ústava totiž v tomto prípade stanovuje postup a spôsob buď-alebo. A hoci europoslancom po voľbách do europarlamentu v roku 2024 už prestal byť, neznamená to, že si teraz môže mandát NR SR opäť uplatniť. Lebo nemôže – rozhodnutie už urobil, mandátu poslanca NR SR sa dobrovoľne vzdal a toto vzdanie nemožno vziať späť. Náhradníkom za ministra R. Huliaka je tak ďalší v poradí na kandidátnej listine SNS. Ak niekto v Ústave alebo v príslušných zákonoch nájde opak, zaslúži si vyznamenanie od prezidenta, medailu od predsedu parlamentu a uznanie od premiéra naraz.

K mandátu poslanca NR SR treba mať istú úctu, keďže vzniká iba a len na základe rozhodnutia voličov. Nemá sa s ním preto ani žartovať, robiť finty, kľučky a ďalšie pechtle-mechtle, hoci aj také už Slovensko zažilo. Stačí spomenúť na kauzy ako Gaulieder či Spišák, o ktorých vtedajšia vládna koalícia tvrdila, že sú v poriadku, v súlade s Ústavou a demokratickými pravidlami až dovtedy, kým Ústavný a Európsky súd pre ľudské práva
nepovedali opak. A krajinu to stálo nemalé peniaze, ktoré im za porušenie ich práv musela zaplatiť.

K poznámke pod čiarou tentoraz patrí, že tak, ako je to uvedené, by to iba malo podľa jestvujúcich pravidiel byť, nie že to tak aj bude. Ako bude rozhodnú iní – najskôr predseda parlamentu, potom parlamentná väčšina a potom sa uvidí – možno príde na rad aj Ústavný súd.