Po odsúhlasení hlavou štátu predstavil budúci predseda vlády I. Matovič oficiálne nových členov vlády. Ich vymenovaniu do funkcií by mal predchádzať nasledovný postup: po skončení ustanovujúcej schôdze parlamentu podá vláda P. Pellegriniho demisiu, potom prezidentka vymenuje premiéra a na jeho návrh ďalších členov vlády.

Istú komplikáciu predstavuje iba uvedenie do funkcie ministra zahraničných vecí I. Korčoka, ktorý by po návrate zo zahraničia mal najskôr absolvovať karanténu a nastúpiť do funkcie by tak mal až po jej ukončení.

Vo všeobecnosti možno zatiaľ iba konštatovať, že nová vláda bude zostavená z ľudí bez akejkoľvek politickej skúsenosti s exekutívou. Hoci viacerí z nich majú skúsenosti z parlamentnej politiky, nevedno, ako sa budú správať, keď privoňajú k moci. Mieru ich odolnosti voči jej zvodom totiž napovie až čas. Prirodzene, aj ich kompetentnosti – vládnuť je naozaj iné ako vládnutie kontrolovať či kritizovať.

Nová vláda bude mať o jedného člena viac ako dosluhujúca. To vyriešil I. Matovič naozaj „starým“ spôsobom, keď namiesto dohody s R. Sulíkom zvýšil počet členov vlády. Otázne ešte je, ako naloží vláda P. Pellegriniho napríklad so štátnymi tajomníkmi: či ich z funkcií odvolá alebo ich odvolanie ponechá na budúcu vládu. Napokon, zatiaľ ani nevedno či a ako je nová koalícia OĽaNO-Nova-Kresťanská únia-Zmena zdola, Sme rodina, SaS-OKS a Za ľudí pripravená nielen na tieto personálne výmeny, ale aj iné, ktoré, ak chce byť úspešná, jednoducho musí urobiť.

Nech už bude tak alebo onak, podstatné je, akú bude mať vláda I. Matoviča podporu v parlamente. Začína s ústavnou väčšinou a premiér si tak môže dovoliť stratu ktoréhokoľvek súčasného koaličného partnera, čo je jeho veľká výhoda. Paradoxne, kluby jeho koaličných partnerov zatiaľ vyzerajú oveľa stabilnejšie, ako klub jeho vlastnej strany OĽaNO-Nova-Kresťanská únia-Zmena zdola. Tá má totiž v sebe zakódovaný vírus, keďže v podstate ide o koalíciu v koalícii.