Po včerajšom rozhodnutí amerického prezidenta Joea Bidena očakávajú demokratov náročné turbulentné dni. Času pritom nemajú nazvyš, pretože je v ich vlastnom záujme, aby čo najskôr predstavili svojho kandidáta, ktorého postavia proti 78-ročnému republikánovi Donaldovi Trumpovi do súboja o Biely dom.

Pochybnosti o vhodnosti kandidatúry 81-ročného Bidena vzhľadom na jeho vysoký vek a mentálnu zdatnosť každým dňom rástli a to aj medzi najbližšími stúpencami. V posledných týždňoch čelil vládca Oválnej pracovne skutočne značnému tlaku zvnútra svojej Demokratickej strany. Tieto hlasy výrazne zosilneli najmä po nevydarenej televíznej prezidentskej debate z konca júna a tak to bola vlastne len otázka času, kedy sa kandidatúry vzdá.

K stiahnutiu kandidatúry a odstúpeniu z opätovného boja o prezidentský úrad došlo v USA naposledy pred viac ako polstoročím. V roku 1968 tak urobil prezident Lyndon Johnson, ktorý sa rozhodol neusilovať sa o znovuzvolenie.

Joe Biden vyhral interné primárky a zabezpečil si potrebné hlasy delegátov na nominačný zjazd Demokratickej strany, ktorý je naplánovaný do Chicaga na 19. - 22. augusta. Na ňom mal byť oficiálne potvrdený ako kandidát strany do novembrových volieb. Lenže svojim bezprecedentným rozhodnutím, ktoré nemá v Spojených štátoch v tak krátkom čase pred konaním prezidentských volieb obdobu, situáciu zásadne zmenil. Po vzdaní sa kandidatúry nie sú totiž delegáti nominačného zjazdu viazaní výsledkom primárnych volieb vo svojom štáte a môžu rozhodovať slobodne.

Momentálne by najhorším možným riešením pre demokratov bolo, keby spustili „vnútorný boj“ o to, kto nastúpi na miesto prezidentského kandidáta Bidena. Táto alternatíva je však v tak krátkom časovom horizonte pred prezidentskými voľbami veľmi málo pravdepodobná. Prezidentské voľby sa budú v Spojených štátoch konať 5. novembra. Oveľa pravdepodobnejšie je, že hneď po rozhodnutí Joea Bidena sa budú snažiť postaviť za nového lídra a demonštrovať jednotu. Už prvé hodiny po včerajšom oznámení Bidena naznačujú, že sa deje práve tak.

Najviac v tejto súvislosti rezonuje meno 59-ročnej viceprezidentky Kamaly Harrisovej, ktorú navrhol samotný prezident Biden. Pritom ešte v sobotu, teda deň pred oznámením šéfa Bieleho domu nekandidovať, vyjadrila prezidentovi svoju podporu. Podľa agentúry Reuters predsedovia organizácií Demokratickej strany vo všetkých 50 štátoch USA podporujú Harrisovú ako novú uchádzačku o nomináciu na prezidentskú funkciu.

Kamala Harrisová sa stala v januári 2021 prvou ženou na poste viceprezidenta USA, navyše prvou viceprezidentkou afroamerického a indoamerického pôvodu - jej otec sa prisťahoval do Spojených štátov z Jamajky a mama pochádzala z Indie. Jej preferencie ale nie sú zďaleka oslňujúce, opak je pravdou, a aj preto sa už nechal počuť Donald Trump, že ju môže ľahšie poraziť ako úradujúceho prezidenta. Viceprezidentku Harrisovú teda čaká neľahká úloha, pretože musí presvedčiť najmenej 1969 z 3936 delegátov augustového nominačného zjazdu Demokratickej strany.

Objavili sa však i ďalšie mená, ktoré by mohli byť alternatívou ku kandidatúre Harrisovej. Spomína sa 56-ročný guvernér Kalifornie Gavin Newsom a o štyri roky mladšia guvernérka štátu Michigan Gretchen Whitmerová. Nuž a najnovšie televízia CNN počas uplynulého víkendu oznámila, že nezávislý senátor za štát Západná Virgínia a jeho niekdajší demokratický guvernér Joe Manchin údajne zvažuje opätovnú registráciu za člena Demokratickej strany a kandidatúru na prezidenta Spojených štátov.