Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ján Šmihula komentuje zjazd CDU
Autor Ján Šmihula
Dlho-predlho čakali nemeckí kresťanskí demokrati na svoj deň „D“. Voľbu nového straníckeho vedenia, ktoré sa napokon konalo 15. – 16. januára 2021 viackrát odkladali a nebolo to len vzhľadom na pandémiu koronavírusu, kvôli ktorej sa konal zjazd on-line.
Pripomeňme si na úvod, že po slabých výsledkoch Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v krajinských voľbách Angela Merkelová v októbri 2018 oznámila, že už viac nebude kandidovať na post šéfky strany a po skončení funkčného obdobia v roku 2021 sa nebude opäť uchádzať ani o post nemeckej kancelárky. V predsedníckom kresle ju 7. decembra 2018 nahradila Annegret Krampová-Karrenbauerová. Angela Merkelová si ju sama vybrala – bola to jej voľba. Niet divu, že ju nemecké médiá niekedy označovali aj ako „minimerkelová“.
AKK, ako Nemci jej pridlhé meno často nahrádzajú, však nezostala na čele strany dlho. Vlani vo februári vyhlásila, že do polroka z postu odstúpi a v parlamentných voľbách na jeseň 2021 nebude volebnou líderkou. Bola ta neočakávaná a značne prekvapujúca rezignácia, ktorá mnohých zaskočila.
S dávkou nadsázky možno konštatovať, že musel uplynúť až takmer rok, aby si CDU napokon zvolila svojho nového predsedu. Záujem prejavili traja kandidáti: ministerský predseda Severného Porýnia-Vestfálska Armin Laschet, niekdajší šéf poslaneckej frakcie CDU/CSU v Bundestagu (Spolkovom sneme) Friedrich Merz a predseda zahraničného výboru Bundestagu Norbert Röttgen. Prieskumy medzi straníkmi označovali za favorita Friedricha Merza, patriaceho ku konzervatívnemu krídlu. Za jeho hlavného súpera bol považovaný liberál Armin Laschet, pričom Norbert Röttgen bol vnímaný viac menej ako outsider súboja.
Tiež politológ Werner Weidenfeld pre agentúru DPA pred voľbami prognózoval, že v prvom kole má veľké šance získať najviac hlasov Merz, ale otázne je, či získa viac ako 50 percent hlasov. Rozhodnúť by sa podľa neho malo v nasledujúcom hlasovaní s najväčšou pravdepodobnosťou medzi ním a Laschetom. Nemýlil sa!
Presne to sa aj v sobotu udialo. V prvom kole získal Merz 385 hlasov, Laschet iba o päť menej a Röttgen zaostal s 224 hlasmi. V rozhodujúcom druhom kole elektronického hlasovania, do ktorého postúpili prví dvaja sa ale karta obrátila – Laschet, ktorý dostal 521 hlasov, porazil o 55 hlasov Merza. Friedrichovi Merzovi sa teda ani druhý pokus postaviť sa na čelo strany nevydaril a rovnako, ako v decembri 2018 aj teraz zostal v poli porazených.
Zatiaľ čo úspešný právnik Friedrich Merz kancelárku Angelu Merkelovú v mnohých otázkach neraz kritizoval, Armin Laschet sa považuje za pokračovateľa kurzu spolkovej kancelárky. Napokon aj samotná kancelárka neskrývala, že by si želala, aby CDU viedol práve krajinský premiér. Laschet chce viesť nielen kresťanských demokratov - hovorí o „desaťročí modernizácie“ a o tom, že CDU sa musí stať „kováčom nových ideí“ -, ale chce stáť aj na čele budúcej spolkovej vlády.
Či bude Armin Laschet skutočne kandidátom Únie na post spolkového kanclerára, nemožno teraz ešte s určitosťou tvrdiť. Karty má rozdané dobre, ale uvidíme kto bude napokon držať žolíka. Prvou zaťažkávacou skúškou nového šéfa CDU sa stane hlasovanie v Bádensku-Württembersku a v Porýní-Falcku, kde sa 14. marca uskutočnia voľby do krajinských parlamentov. Pozíciu Lascheta môžu posilniť, ale aj oslabiť.
Definitíva v otázke kandidáta na post spolkového kancelára padne až po rokovaniach so sesterskou Kresťansko-sociálnou úniou (CSU). O slovo by sa mohol prihlásiť tiež jej predseda a bavorský premiér Markus Söder, ktorý svoje karty zatiaľ neodhalil a tento zámer verejne nedeklaroval. Podľa vlaňajšieho prieskumu verejnej mienky spoločnosti YouGov kandidátom CDU/CSU na kancelára by mal byť podľa väčšiny Nemcov práve predseda bavorskej vlády.
Bez šancí nie je ani nemecký minister zdravotníctva Jens Spahn. Vychádzajúca hviezda CDU v decembrovom prieskume spoločnosti Kantar predstihla v obľúbenosti dokonca kancelárku Angelu Merkelovú.
Armin Laschet na otázku televízie ARD, či by sa zriekol kandidatúry v prospech Markusa Södera alebo Jensa Spahna, keby boli na jar v prieskumoch stále pred ním odpovedal, že si nemyslí, že o kandidátovi budú rozhodovať prieskumy. Jedno je však isté, voľba kandidáta CDU/CSU na post spolkového kancelára bude ešte veľmi zaujímavá. Času ale nemá Únia nazvyš – septembrové voľby do Bundestagu nie sú až tak ďaleko.
Pripomeňme si na úvod, že po slabých výsledkoch Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v krajinských voľbách Angela Merkelová v októbri 2018 oznámila, že už viac nebude kandidovať na post šéfky strany a po skončení funkčného obdobia v roku 2021 sa nebude opäť uchádzať ani o post nemeckej kancelárky. V predsedníckom kresle ju 7. decembra 2018 nahradila Annegret Krampová-Karrenbauerová. Angela Merkelová si ju sama vybrala – bola to jej voľba. Niet divu, že ju nemecké médiá niekedy označovali aj ako „minimerkelová“.
AKK, ako Nemci jej pridlhé meno často nahrádzajú, však nezostala na čele strany dlho. Vlani vo februári vyhlásila, že do polroka z postu odstúpi a v parlamentných voľbách na jeseň 2021 nebude volebnou líderkou. Bola ta neočakávaná a značne prekvapujúca rezignácia, ktorá mnohých zaskočila.
S dávkou nadsázky možno konštatovať, že musel uplynúť až takmer rok, aby si CDU napokon zvolila svojho nového predsedu. Záujem prejavili traja kandidáti: ministerský predseda Severného Porýnia-Vestfálska Armin Laschet, niekdajší šéf poslaneckej frakcie CDU/CSU v Bundestagu (Spolkovom sneme) Friedrich Merz a predseda zahraničného výboru Bundestagu Norbert Röttgen. Prieskumy medzi straníkmi označovali za favorita Friedricha Merza, patriaceho ku konzervatívnemu krídlu. Za jeho hlavného súpera bol považovaný liberál Armin Laschet, pričom Norbert Röttgen bol vnímaný viac menej ako outsider súboja.
Tiež politológ Werner Weidenfeld pre agentúru DPA pred voľbami prognózoval, že v prvom kole má veľké šance získať najviac hlasov Merz, ale otázne je, či získa viac ako 50 percent hlasov. Rozhodnúť by sa podľa neho malo v nasledujúcom hlasovaní s najväčšou pravdepodobnosťou medzi ním a Laschetom. Nemýlil sa!
Presne to sa aj v sobotu udialo. V prvom kole získal Merz 385 hlasov, Laschet iba o päť menej a Röttgen zaostal s 224 hlasmi. V rozhodujúcom druhom kole elektronického hlasovania, do ktorého postúpili prví dvaja sa ale karta obrátila – Laschet, ktorý dostal 521 hlasov, porazil o 55 hlasov Merza. Friedrichovi Merzovi sa teda ani druhý pokus postaviť sa na čelo strany nevydaril a rovnako, ako v decembri 2018 aj teraz zostal v poli porazených.
Zatiaľ čo úspešný právnik Friedrich Merz kancelárku Angelu Merkelovú v mnohých otázkach neraz kritizoval, Armin Laschet sa považuje za pokračovateľa kurzu spolkovej kancelárky. Napokon aj samotná kancelárka neskrývala, že by si želala, aby CDU viedol práve krajinský premiér. Laschet chce viesť nielen kresťanských demokratov - hovorí o „desaťročí modernizácie“ a o tom, že CDU sa musí stať „kováčom nových ideí“ -, ale chce stáť aj na čele budúcej spolkovej vlády.
Či bude Armin Laschet skutočne kandidátom Únie na post spolkového kanclerára, nemožno teraz ešte s určitosťou tvrdiť. Karty má rozdané dobre, ale uvidíme kto bude napokon držať žolíka. Prvou zaťažkávacou skúškou nového šéfa CDU sa stane hlasovanie v Bádensku-Württembersku a v Porýní-Falcku, kde sa 14. marca uskutočnia voľby do krajinských parlamentov. Pozíciu Lascheta môžu posilniť, ale aj oslabiť.
Definitíva v otázke kandidáta na post spolkového kancelára padne až po rokovaniach so sesterskou Kresťansko-sociálnou úniou (CSU). O slovo by sa mohol prihlásiť tiež jej predseda a bavorský premiér Markus Söder, ktorý svoje karty zatiaľ neodhalil a tento zámer verejne nedeklaroval. Podľa vlaňajšieho prieskumu verejnej mienky spoločnosti YouGov kandidátom CDU/CSU na kancelára by mal byť podľa väčšiny Nemcov práve predseda bavorskej vlády.
Bez šancí nie je ani nemecký minister zdravotníctva Jens Spahn. Vychádzajúca hviezda CDU v decembrovom prieskume spoločnosti Kantar predstihla v obľúbenosti dokonca kancelárku Angelu Merkelovú.
Armin Laschet na otázku televízie ARD, či by sa zriekol kandidatúry v prospech Markusa Södera alebo Jensa Spahna, keby boli na jar v prieskumoch stále pred ním odpovedal, že si nemyslí, že o kandidátovi budú rozhodovať prieskumy. Jedno je však isté, voľba kandidáta CDU/CSU na post spolkového kancelára bude ešte veľmi zaujímavá. Času ale nemá Únia nazvyš – septembrové voľby do Bundestagu nie sú až tak ďaleko.
