Bratislava, 2. januára (TASR) - Nemecko vykročilo do napínavého super volebného roku. Kto zasadne po Angele Merkelovej v úrade spolkového kancelára a aké strany vytvoria vládnu koalíciu? O to zvedú kandidáti a politické strany najnapínavejší súboj – to bude zároveň najočakávanejšia odpoveď.

Okrem septembrových volieb do Spolkového snemu (Bundestagu) sa budú tento rok konať aj voľby do krajinských parlamentov v šiestich spolkových krajinách, v ktorých žije celkove 25 miliónov obyvateľov. A hlasovanie v Bádensku-Württembersku a Porýní-Falcku, uskutoční sa 14. marca, sa stane prvým testom nálad voličov. Krajinské parlamenty si budú tento rok voliť ešte v Durínsku (25. apríla), v Sasku-Anhaltsku (6. júna), v Meklenbursku-Predpomoransku a v Berlíne (26. septembra).

Veľkým finále super volebného roka sa stanú - rovnako 26. septembra - voľby do Bundestagu. Aj preto, lebo 66-ročná kresťanská demokratka Angela Merkelová vyhlásila, že sa o post spolkového kancelára už nebude po 16 rokoch viackrát uchádzať. Teda prvý raz od roku 1949 nebude úrad obhajovať úradujúci kancelár.

Kresťansko-demokratická únia (CDU) a Kresťansko-sociálna únia (CSU) vládnu nemeckej politike od roku 1982, čiže takmer 40 rokov s výnimkou rokov 1998 až 2005, kedy bola pri moci červeno-zelená koalícia spolkového kancelára Gerharda Schrödera. Práve jeho vystriedala v kresle šéfa vládneho kabinetu Angela Merkelová, ktorá sa stala prvou kancelárkou v dejinách Nemecka.

Nemeckí kresťanskí demokrati však musia ešte pred tým vyriešiť jednu tajničku, ktorej rozlúštenie už viackrát odložili. Je ňou voľba nového predsedu, ktorý sa považuje za potenciálneho kandidáta na spolkového kancelára. Online hlasovanie je naplánované na 16. januára. O post šéfa strany sa uchádzajú traja kandidáti – bývalý predseda poslaneckej frakcie CDU/CSU v Spolkovom sneme Friedrich Merz, krajinský premiér v Severnom Porýní-Vestfálsku Armin Laschet a bývalý minister životného prostredia a zahranično-politický expert Norbert Röttgen.

Avšak nie je vylúčené, že do boja o kandidatúru na spolkového kancelára zasiahne aj nemecký minister zdravotníctva Jens Spahn. Táto „stúpajúca hviezda“ CDU je v súčasnosti najpopulárnejším nemeckým politikom, keď v koncoročnom prieskume predstihol aj kancelárku Angelu Merkelovú. Tiež bavorský premiér a predseda CSU Markus Söder by nemusel byť bez šancí, keby sa napokon rozhodol o post nemeckého kancelára uchádzať.

Zatiaľ čo CDU/CSU svojho kandidáta iba hľadá, Sociálnodemokratická strana (SPD) ho už našla i navrhla. Je ním minister financií v kabinete kancelárky Merkelovej Olaf Scholz. „Vieme, že máme najlepšie vyhliadky. Ja chcem vyhrať,“ vyhlasuje sebavedome, hoci prieskumy verejnej mienky hovoria pravý opak a sociálnym demokratom nedávajú veľkú nádej na to, aby ich zástupca zasadol do kresla spolkového kancelára. Na základe decembrového prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnila spoločnosť Forsa, sa ich volebné preferencie pohybujú okolo 15-tich percent, čo je o viac ako päť percent menej, ako bol ich volebný výsledok v roku 2017 a za CDU/CSU zaostávajú o priepastných 20 percent.

Ako vidieť na nemeckej politickej scéne dôjde tento rok k nejednému veľmi zaujímavému súboju. Je zrejmé, že predvolebný boj výrazne ovplyvní aj skutočnosť, ako si budú politici úspešne, či naopak neúspešne, počínať v boji s koronakrízou. Pandémia bude mať podľa všetkého vplyv tiež na samotný priebeh volieb, pretože v niektorých spolkových krajinách dokonca uvažujú o tom, že voľby plánované na prvý polrok by sa mali uskutočniť iba formou korešpondenčného hlasovania.