Iracký premiér Abadí už vyhlásil porážku Islamského štátu v Mosule, najväčšom meste, ktoré džihádisti držali. Ide ale o konečné víťazstvo? To nie je isté.

Po prvé preto, že ani mosulské víťazstvo neznamená definitívnu porážku Islamského štátu. Jeho ľudia ešte stále držia v Mosule niekoľko stometrový pruh, ktorý sa zrejme rozhodli brániť do posledného muža. Pád Mosulu je však už istý, čo je symbolicky aj strategicky dôležité, ale nie je rozhodujúci.

ISIL ešte stále drží relatívne rozsiahle územia na troch miestach v Iraku. To najväčšie je v oblasti Havídža, na severovýchode Iraku medzi oblasťou, ktorú má v rukách iracká vláda a teritóriom Kurdskej regionálnej vlády. Islamský štát síce nemá šancu udržať toto územie dlho vo svojich rukách, ale drží tam v kliešťach veľké množstvo ľudí.

Ďalej je to územie úplne na severe Iraku u mesta Tal Afar. To bolo dôležitým centrom džihádistov dávno predtým, ako vznikol Islamský štát a doteraz tam má zrejme rad lojálnych ľudí. Tretím územím je strategicky kľúčový pás miest na západe Iraku pri hraniciach so Sýriou. Jeho význam je evidentný, pretože susedí s oblasťami, ktoré Islamský štát ovláda za hranicami v Sýrii a môže tak využívať ľahké prechádzanie hraníc na ústup, útek alebo zásobovanie.

Sýrska kapitola
Áno, ani v Sýrii nie je zďaleka dobojované a ani blížiaca sa porážka Islamského štátu v Rakke, druhom najväčšom meste v rukách IS, neznamená koniec toho fenoménu v samotnej Sýrii. Nejasná situácia v Sýrii je teda druhým veľkým dôvodom, prečo vyhnanie Islamského štátu z Mosulu neznamená definitívne víťazstvo.

Tretí dôvod, prečo celá vec zatiaľ nekončí je v tom, že vytlačovanie Islamského štátu znamená vytváranie priestoru pre nové boje práve o toto uvoľnené dedičstvo po džihádistoch. Na sýrskom území ich vytláčajú najmä kurdsko-arabské jednotky SDF, ale je pravdepodobné, že vznikajúce vákuum využije skôr režim Bašára Asada, prípadne jeho iránski alebo ruskí spojenci.

V Iraku dobývajú Mosul a pred ním ďalšie sunnitské mestá nielen vojaci irackej armády, ale tiež a predovšetkým neregulérne šíítske oddiely, na ktoré majú veľký vplyv niektoré šíítské iracké osobnosti a prípadne Irán a jeho revolučné gardy.

Je pravdepodobné, že budú chcieť kontrolu na severným Irakom udržať. Sever Iraku aj Sýrie chcú mať z vlastných dôvodov pod kontrolou aj Turci a to proti vôli tak irackej, ako aj sýrskej vlády. Už sa však odohrali aj strety medzi Kurdmi a tureckou armádou.

Nové kolo vojny
Mosul bol v dejinách pod kontrolou štátov riadených Peržanmi, Turkmi alebo Arabmi. Oblasť okolo neho si však nárokujú aj Kurdi a porážkou Islamského štátu sa tak otvára nové kolo sporu o priestor na hraniciach štyroch štátov, medzi dvomi veľkými riekami a doslova na mori ropy pod povrchom.

Je tu ešte štvrtý dôvod, prečo nie je v Mosule definitívne dobojované. Vládu nad menšinovými sunnitskými Arabmi získal Islamský štát potom, čo sa proti nim demokraticky zvolená iracká šíítska vláda celé roky dopúšťala chýb a nespravodlivostí. To umožnilo, aby z trosiek už porazenej Al Kaidy povstala nová forma sunnitského džihádizmu. Časť sunnitského obyvateľstva pravdepodobne doteraz nepovažuje IS za horšiu alternatívu ako súčasných šíítskych osloboditeľov.

Tretia šanca
V bojoch v Mosule zomreli tisíce civilistov, počas jeho dobývania utieklo skoro milión ľudí, mesto je zničené, je prerušená dodávka vody aj potravín, hrozí humanitárna katastrofa a aj po jej prípadnom prekonaní bude potrebné, aby Mosul povstal z trosiek.

Bagdadská vláda teraz dostala ešte jednu šancu, aby ukázala, že to s jednotou Iraku myslí vážne a získala sunnitských arabských obyvateľov na svoju stranu. Inak môže čakať nejakú už tretiu inkarnáciu radikálneho džihádizmu počas jednej generácie.