Prináša smrť, skazu, žiaľ a utrpenie, pustoší ukrajinské mestá i dediny, otriasa ekonomikou krajiny. Miesta bojov mení na more trosiek, ktoré sú posiate tisícami mŕtvych tiel vojakov a civilných obyvateľov. Taký je tragický sumár výsledkov dva roky trvajúcej invázie ruských jednotiek na Ukrajine. Už teraz je zrejmé, že vojna zmenila Európu, zmenila svet - svet už nebude po jej skončení taký, aký bol pred 24. februárom 2022.

Ruské štátne médiá odvysielali nadránom 24. februára 2022 prejav prezidenta Vladimira Putina, v ktorom oznámil svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu. Označil ju za "špeciálnu vojenskú operáciu" s cieľom vykonať "demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny".

Šéf Kremľa vo svojom vystúpení, ktorým odštartoval rozsiahlu vojenskú akciu, ostro kritizoval rozširovanie Severoatlantickej aliancie na Východ a poukázal na situáciu v Donbase, kde Kyjev po zmene režimu v roku 2014, podľa jeho slov, definitívne odmietol mierové riešenie konfliktu a preto museli "okamžite zastaviť genocídu miliónov ľudí, ktorí tam žijú".

Podľa Moskvy to mala byť blesková vojenská operácia, ale trvá už 731 dní. Mariupol, Buča, Irpiň, Bachmut a najnovšie Avdijivka sa stali najtragickejšími miestami vojny na Ukrajine. Stali sa jej mementom.

V dôsledku vojny na Ukrajine opustilo svoje domovy už vyše 14 miliónov ľudí, čo je takmer tretina z celkového počtu obyvateľov, oznámila tento týždeň Medzinárodná organizácia pre migráciu. OSN hovorí o viac ako 10.000 mŕtvych ukrajinských civilistov, ale predpokladá sa, že ich je oveľa viac. Koľko vojakov zahynulo na obidvoch stranách je neznáme - oficiálne miesta mlčia, ich počty nezverejňujú. Ruská invázia predstavuje najmasovejšiu inváziu do európskej krajiny od druhej svetovej vojny a zároveň vyústila do najväčšej utečeneckej krízy na kontinente od svetového konfliktu.

Už dva roky sa Ukrajina s pomocou Západu bráni bezprecedentnej ruskej agresii, pritom je denno-denne vystavená útokom zo zeme i zo vzduchu. Veľké nádeje sa vkladali do jej protiofenzívy, ktorú začal Kyjev vlani v júni. Očakávania sa nenaplnili, čo priznal v decembri aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Napriek naliehavým výzvam Kyjeva, západná vojenská pomoc v poslednom období viazne aj kvôli nezhodám v americkom Kongrese. Senát síce tento mesiac po dlhých peripetiách balík pomoci napokon schválil (Ukrajine má z neho pripadnúť približne 60 miliárd dolárov), ale zatiaľ nie je jasné, kedy bude o ňom rozhodovať Snemovňa reprezentantov. A tú ovládajú republikáni, ktorí bez sprísnenia režimu na hraniciach Spojených štátov s Mexikom balík odmietajú.

Moskva k dnešnému dňu okupuje jednu pätinu ukrajinského územia, pričom štyri ukrajinské regióny - Doneck, Luhansk, Cherson a Záporožie vyhlásila začiatkom októbra 2022 v rozpore s medzinárodným právom za súčasť Ruskej federácie. Napriek tomu bývalý ruský prezident a súčasný zástupca tajomníka Rady bezpečnosti Dmitrij Medvedev arogantne vyzýva na anexiu ukrajinského mesta Odesa, ako aj na neskoršie obsadenie hlavného mesta Ukrajiny - Kyjeva. Exprezident označil dobytie Kyjeva za nevyhnutné: "Ak nie teraz, tak niekedy neskôr," povedal tento týždeň Medvedev.

Vojna na Ukrajine potrvá najmenej ďalšie dva roky, odhadujú americké i ďalšie západné spravodajské služby a ruský prezident Putin neoblomne vyhlasuje, že poraziť Rusko na Ukrajine je “nemožné“. Toto vojnové šialenstvo by sa ale nemalo skončiť na bojisku, ale za rokovacím stolom. Je to vôbec možné? V súčasnosti niet ani najmenšieho náznaku toho, že by sa mohli mierové rokovania začať. Neľútostné rinčanie zbraní prehlušuje hlasy volajúce po mierových rozhovoroch.

Veľa napovedá, že ruská invázia na Ukrajinu sa mení a zmení na dlhú, opotrebovaciu vojnu. Cui bono? Komu to ale prospeje? Bude mať táto vojenská avantúra víťazov a porazených? Nie, lebo porazenými sme už teraz my všetci, pretože svet nedokázal tomuto besneniu rozsievajúcemu smrť a skazu zabrániť.