Už takmer dva mesiace, odkedy prezident Vladimir Putin prehovoril 15. januára o potrebnosti zmien v ústave sa vedú rôzne dohady a politickí Nostradamovia prorokujú jednu predpoveď za druhou.

Hlava štátu vyhlásila, že navrhnuté ústavné zmeny v základnom zákone krajiny sú potrebné preto, aby sa Rusko pohlo vpred. Keď ich však Vladimir Putin predostrel vo všeobecnosti sa to označovalo za jeho snahu udržať sa pri moci aj po vypršaní súčasného funkčného obdobia v roku 2024. A skutočne, najmä okolo tejto témy sa točili a točia všakovaké úvahy k čomu prispel aj iniciátor ústavných zmien samotný. Text jeho posolstva ponúkal totiž možnosť urobiť viacero záverov, pretože nedal jednoznačne najavo po akej politickej púti sa po skončení terajšieho mandátu hodlá vybrať.

Postaví sa na čelo hornej komory parlamentu Rady federácie s posilnenými právomocami, bude viesť poradný orgán Štátnu radu, ktorej úloha má rovnako vzrásť alebo sa stane hlavou Rady bezpečnosti? To sú tri možnosti, vari najviac skloňované.

Tohto týždňové utorkové zasadanie dolnej komory parlamentu Štátnej dumy vnieslo do širokej palety úvah jasnejšie kontúry. Poslanci mali na programe druhé čítanie návrhu zákona o zmene a doplnení ústavy Ruskej federácie. Všetko naznačuje, že v parlamente sa počas tohto čítania odohral vopred precízne pripravený taktický manéver.

Najskôr poslanec za vládnu stranu Jednotné Rusko Alexander Karelin predostrel návrh na vyhlásenie predčasných parlamentných volieb. Potom pristúpila k rečníckemu pultu jeho kolegyňa z vládnej frakcie, prvá žena v kozme Valentína Tereškovová, a nahlas dala najavo, že treba urobiť koniec rôznym dohadom. Vlastne len vyriekla to, v čo mnohí poslanci ticho dúfali. Navrhla, aby medzi ústavnými zmenami bolo aj ustanovenie o vynulovaní predchádzajúcich prezidentských mandátov súčasného prezidenta, čím by sa otvorila cesta k opätovnej kandidatúre Vladimira Putina, čo mu jestvujúca ústava neumožňuje. Podľa nej by totiž súčasná hlava štátu v roku 2024 kandidovať už nemohla, lebo prezidentom je druhé funkčné obdobie.

Po týchto návrhoch predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin rokovanie prerušil a čakalo sa na príchod prezidenta Putina, ktorý musel odložiť prácu v Kremli a osobne prísť na rokovanie poslancov. V prejave uviedol, že na predčasné parlamentné voľby nevidí dôvod a naopak, podporil návrh Valentíny Tereškovovej, ale s dvoma pripomienkami. Po prvé, ak Ústavný súd „oficiálne dospeje k záveru, že takáto zmena nebude v rozpore so zásadami a základnými ustanoveniami základného zákona krajiny" a po druhé, keď ho odobria aj občania v celoštátnom hlasovaní.

Po vystúpení prezidenta už išlo všetko absolútne hladko, nielen v Štátnej dume, ale následne tiež v Rade federácie, takže stredajšie hlasovania sa odohrali bez prekvapení. Pravda, ak za neho nemožno označiť fakt, že v hornej komore sa našiel jeden-jediný odporca ústavných zmien, ktorého ale 160 senátorov hravo prehlasovalo. Pre úplnosť dodám, že v dolnej komore pred tým hlasovalo za prijatie zákona o zmenách v ruskej ústave 383 poslancov a 43 sa ich zdržalo.

Prezident Putin musí teraz poslať navrhované zmeny v ústave na posúdenie Ústavnému súdu Ruskej federácie, ktorý má sedem dní na to, aby rozhodol, či sú v súlade so základným zákonom krajiny. Ak áno, na rade je opäť hlava štátu, ktorá vyhlási všeľudové hlasovanie o zmenách v ústave. To je naplánované na 22. apríla, teda v deň 150. výročia narodenia vodcu boľševickej revolúcie a zakladateľa sovietskeho štátu Vladimíra Iľjiča Lenina.
Niektorí občania však dávajú už teraz najavo, že sa s ústavnými zmenami nestotožňujú.

Vystupujú najmä proti formulácii o zrušení funkčných období súčasného prezidenta. Popri proteste pri pamätníku kniežaťa Vladimíra, ktorý sa nachádza neďaleko Kremľa chce ruská opozícia zorganizovať v Moskve 21. a 22. marca protestné zhromaždenia. Organizátori očakávajú účasť 25.000 až 50.000 ľudí, ale radnica takmer iste týmto žiadostiam nevyhovie, keďže v utorok podvečer vydala zákaz verejných zhromaždení nad 5000 osôb pre riziko rozšírenia koronavírusu.

Tento zákaz má platiť v metropole do 10. apríla.

Navyše, desiatky ruských expertov na ústavné právo a tiež občianski aktivisti a ochrancovia ľudských práv iniciovali Rade Európy otvorenú kolektívnu výzvu so žiadosťou o posudok ohľadne prijatých ústavných zmien, ako aj samotnej procedúry ich prijatia.

Novela ústavy zavádza napríklad obmedzenia pre vyšších úradníkov, garantuje sociálne istoty obyvateľov, rozširuje právomoci parlamentu a povyšuje vnútroštátne právo nad medzinárodné dohody. Ďalej zakotvuje zmienku o viere v Boha a manželstvo definuje ako „zväzok medzi mužom a ženou“. Avšak, o čom sa viedli a vedú najbúrlivejšie diskusie – novela zahŕňa návrh o vynulovaní prezidentských mandátov osobe, ktorá túto funkciu vykonáva v čase prijatia zmien v ústave. Čiže, tento návrh otvára Vladimirovi Putinovi cestu k ďalšej kandidatúre na voľbách ruského prezidenta v roku 2024. O tom, či tak skutočne urobí – rozhodne on sám, zmena v ústave mu to ale umožňuje.

Aj preto niektorí ruskí komentátori majú jasno a zmysel ústavnej reformy, s ktorou prišiel Vladimir Putin a ktorú včera schválili obidve komory ruského parlamentu je podľa nich úplne zrejmý a veľmi prostý: V Rusku bude vládnuť cár. Ako sa bude volať je všetkým jasné. A aké bude postavenie cára? Či to bude prezident, hlava Štátnej rady alebo hlava Rady bezpečnosti, prípadne niečo ďalšie – o tom sa ešte rozhodne.