Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
J. Hrabko komentuje odvolávanie M. Šimečku z funkcie podpredsedu NR SR.
Autor Juraj Hrabko
Aj keď sa po oznámení Hlasu-SD zdá, že podpredsedu parlamentu M. Šimečku možno už označovať za bývalého podpredsedu parlamentu, ešte stále to tak tento týždeň byť nemusí. Schôdza s návrhom na jeho odvolanie z funkcie je síce zvolaná na štvrtok, ale to automaticky neznamená, že sa vo štvrtok musí aj skončiť.
Záleží od taktiky a stratégie jednotlivých aktérov – vládnych, ale aj mimovládnych politických strán. Povedané v skratke, vo štvrtok sa v parlamente začne stranícky šachový turnaj. Nesúvisí iba s odvolávaním podpredsedu parlamentu, ktoré iniciovali vládne strany a na ktoré neexistuje racionálny, ale iba mocenský dôvod, ale súvisí aj s voľbou nového predsedu parlamentu, ktorú iniciovali strany mimovládne.
Taktika je dôležitá už aj v tom – a platí to pre oba prípady, teda tak odvolávanie podpredsedu ako aj voľbu predsedu parlamentu – kto sa odvolávania a volieb zúčastní a kto nie. Krása je hlavne v tom, že ide o tajné, nie verejné voľby, tak to aspoň určuje Ústava. Keď vládna koalícia má len 79 hlasov, pričom na odvolanie podpredsedu parlamentu je potrebný súhlas najmenej 76 poslancov, je to takpovediac na tesno. A to ešte nie je známe, či koalícia nastúpi v plnom počte. Ak áno, na to, aby podpredseda parlamentu zostal vo funkcii, je potrebné, aby sa pri hlasovaní pomýlili najmenej štyria. Je jedno, či to bude A. Danko, P. Žiga, T. Gašpar alebo hocijakí iní poslanci – hlasovanie je tajné a prihodiť sa to môže každému – dôležitejšie ako ich mená je počet.
Samozrejme, ak sa na hlasovaní zúčastnia aj mimovládne strany, na jednej strane to môže umožniť koalícii sťažiť kontrolu tajného hlasovania, na strane druhej nemožno vylúčiť, že za odvolanie M. Šimečku bude napokon hlasovať aj viac ako 79 poslancov, ktorých má k dispozícii vládna koalícia. Takže ide o reálne zváženie pre a proti a voľbu správnej politickej taktiky. Vrátane potrebných mechanizmov.
Podobne je to s iniciatívou mimovládnych poslancov, ktorí prišli s návrhom na zvolenie F. Mikloška za predsedu parlamentu. Každému, vrátane navrhovateľov aj navrhnutého je jasné, že zvolený nebude, omyly v tomto prípade neexistujú.
Ide o to, čo bude ďalej, keď sa uprázdni kreslo podpredsedu parlamentu po M. Šimečkovi – keď je F. Miloško vhodný na pozíciu predsedu parlamentu, bude vhodný aj na pozíciu jeho podpredsedu alebo to už nie? Platí dohoda, že kreslo podpredsedu parlamentu prináleží najsilnejšej mimovládne strane alebo keď bol odvolaný z funkcie, treba rokovať o novej dohode? A dá vôbec F. Mikloško súhlas na kandidatúru na podpredsedu parlamentu alebo chce kandidovať iba na predsedu?
Otázok je a bude veľa, neštandardný krok prináša aj neštandardné otázky a na to, že sa ich budú pýtať a najmä vymýšľať poslanci vládnych strán, sa dá aj vsadiť.
Povedané tromi vetami. Odvolávanie podpredsedu parlamentu a voľba jeho nového predsedu môžu byť drámou, komédiou, tragédiou, ale aj fraškou. Alebo všetko v jednom. Počkáme a uvidíme.
Záleží od taktiky a stratégie jednotlivých aktérov – vládnych, ale aj mimovládnych politických strán. Povedané v skratke, vo štvrtok sa v parlamente začne stranícky šachový turnaj. Nesúvisí iba s odvolávaním podpredsedu parlamentu, ktoré iniciovali vládne strany a na ktoré neexistuje racionálny, ale iba mocenský dôvod, ale súvisí aj s voľbou nového predsedu parlamentu, ktorú iniciovali strany mimovládne.
Taktika je dôležitá už aj v tom – a platí to pre oba prípady, teda tak odvolávanie podpredsedu ako aj voľbu predsedu parlamentu – kto sa odvolávania a volieb zúčastní a kto nie. Krása je hlavne v tom, že ide o tajné, nie verejné voľby, tak to aspoň určuje Ústava. Keď vládna koalícia má len 79 hlasov, pričom na odvolanie podpredsedu parlamentu je potrebný súhlas najmenej 76 poslancov, je to takpovediac na tesno. A to ešte nie je známe, či koalícia nastúpi v plnom počte. Ak áno, na to, aby podpredseda parlamentu zostal vo funkcii, je potrebné, aby sa pri hlasovaní pomýlili najmenej štyria. Je jedno, či to bude A. Danko, P. Žiga, T. Gašpar alebo hocijakí iní poslanci – hlasovanie je tajné a prihodiť sa to môže každému – dôležitejšie ako ich mená je počet.
Samozrejme, ak sa na hlasovaní zúčastnia aj mimovládne strany, na jednej strane to môže umožniť koalícii sťažiť kontrolu tajného hlasovania, na strane druhej nemožno vylúčiť, že za odvolanie M. Šimečku bude napokon hlasovať aj viac ako 79 poslancov, ktorých má k dispozícii vládna koalícia. Takže ide o reálne zváženie pre a proti a voľbu správnej politickej taktiky. Vrátane potrebných mechanizmov.
Podobne je to s iniciatívou mimovládnych poslancov, ktorí prišli s návrhom na zvolenie F. Mikloška za predsedu parlamentu. Každému, vrátane navrhovateľov aj navrhnutého je jasné, že zvolený nebude, omyly v tomto prípade neexistujú.
Ide o to, čo bude ďalej, keď sa uprázdni kreslo podpredsedu parlamentu po M. Šimečkovi – keď je F. Miloško vhodný na pozíciu predsedu parlamentu, bude vhodný aj na pozíciu jeho podpredsedu alebo to už nie? Platí dohoda, že kreslo podpredsedu parlamentu prináleží najsilnejšej mimovládne strane alebo keď bol odvolaný z funkcie, treba rokovať o novej dohode? A dá vôbec F. Mikloško súhlas na kandidatúru na podpredsedu parlamentu alebo chce kandidovať iba na predsedu?
Otázok je a bude veľa, neštandardný krok prináša aj neštandardné otázky a na to, že sa ich budú pýtať a najmä vymýšľať poslanci vládnych strán, sa dá aj vsadiť.
Povedané tromi vetami. Odvolávanie podpredsedu parlamentu a voľba jeho nového predsedu môžu byť drámou, komédiou, tragédiou, ale aj fraškou. Alebo všetko v jednom. Počkáme a uvidíme.
