Kým sa A. Danko rozhodne napáliť do parlamentu návrh zákona, ktorým porobí niečo s transakčnou daňou, možno uzatvoriť príbeh nastupovania náhradníkov.

Je preukázateľné a preukázané, že nastupovanie náhradníkov za poslancov sa ani na tejto schôdzi neudialo tak, ako sa udiať podľa pravidiel malo. Náhradníci totiž nezložili – ako Ústava káže – sľub na schôdzi, ale pred schôdzou. To však nie je všetko, rovnako pozoruhodné je tiež to, kto na uvoľnené miesta po dvoch čerstvých ministroch do parlamentu nastúpil – či už ide o M. Radačovského za SNS alebo J. Hrubého za Hlas-SD.

M. Radačovský sa práva nastúpiť do NR SR vzdal už krátko po voľbách v roku 2023 – musel si totiž vybrať, či si bude uplatňovať mandát poslanca NR SR alebo europarlamentu. Rozhodol sa pre europarlament, práva nastúpiť do NR SR – po F. Kuffovi, ktorý sa stal štátnym tajomníkom – sa vzdal a na jeho miesto tak nastúpil ďalší v poradí na kandidátnej listine SNS K. Farkašovský.

Zvláštne je, že na ďalšie uvoľnené miesto - tentoraz po F. Kuffovi, ktorý sa stal taktiež štátnym tajomníkom – nastúpila ešte ďalšia v poradí na kandidátnej listine SNS D. Kramplová, hoci miesta po F. Kuffovi sa M. Radačovský nevzdal. Takže čihi a hota v jednom a naraz.

Nejde však v tejto súvislosti o jediný exces, dôkazom je prípad J. Hrubého. Ešte pozoruhodnejší ako prípad M. Radačovského, ktorý sa práva nastúpiť do funkcie poslanca NR SR vzdal tak, že sa ho nevzdal, zostalo mu a preto je teraz aj poslancom. Rozdiel je v tom, že J. Hrubý sa ako náhradník práva nastúpiť do parlamentu nevzdal, ale uplatnil si ho a stal sa poslancom, keď nastúpil na uvoľnené miesto po T. Druckerovi, ktorý sa stal ministrom.

O čosi neskôr sa mandátu poslanca vzdal, keďže bol vymenovaný do funkcie generálneho tajomníka na ministerstve a na miesto po T. Druckerovi tak nastúpil ďalší náhradník. No a teraz sa J. Hrubý stal opäť poslancom a to aj napriek tomu, že sa funkcie poslanca vzdal. Takže hota a čihi v jednom a naraz.

Obidva prípady spája jedno a síce manipulácia s mandátom poslanca parlamentu. Ako kedysi v prípadoch F. Gauliedera a E. Spišáka. Len v opačnom garde – kým F. Gaulieder a E. Spišák sa práva na mandát nevzdali a predsa ho nemali, M. Radačovský aj J. Hrubý sa tohto práva vzdali a aj tak ho majú. Iba pre úplnosť – Ústavný súd neskôr rozhodol o tom, že parlament porušil práva tak F. Gauliedera ako aj E. Spišáka.

S tým, že M. Radačovský aj J. Hrubý mandát poslanca aktuálne majú, súhlasila väčšina poslancov, a to nielen koaličná – uvedené zmeny podporili hlasovaním aj poslanci mimovládnych strán. Teda bez rozdielu straníckeho trička, naprieč politickým spektrom. Zrátané a podčiarknuté, v parlamente aktuálne sedí viac ako desiatka poslancov, ktorí by v ňom sedieť a hlasovať vôbec nemali. Pretože nezložili sľub v súlade s Ústavou.

Mimovládni poslanci vravia, že si zmenu paradigmy pri nastupovaní náhradníkov nevšimli, čo však neznamená, že nenastala. Mimochodom, stačilo si prečítať čítať rozhodnutia predsedu parlamentu, kde je všetko čierne na bielom. Doteraz to totiž bývalo tak, že najskôr bola správa mandátového výboru o uvoľnení miesta poslanca a nastúpení náhradníka na jeho miesto a po nej nasledoval sľub poslanca. Aby všetci poslanci vedeli, čo sa deje a nepozerali sa na budúceho kolegu ako na akéhosi odkundesa.

Po voľbách v roku 2023 je to aj tak, že v prípadoch, keď si nie je koalícia istá väčšinou v parlamente a obáva sa obštrukcie mimovládnych poslancov, nechá náhradníka ešte pred schôdzou zložiť sľub a až potom – a po otvorení schôdze – nasleduje správa výboru a hlasovanie poslancov o nastúpení náhradníka. Ak by hlasovali hneď po zložení sľubu poslanca, teda ešte pred schôdzou, vyzeralo by to už naozaj a celkom hlúpo. A nielen vyzeralo.

Záverečné dve poznámky sú teda nasledovné – po prvé, že akákoľvek obštrukcia pri nastupovaní riadneho náhradníka alebo náhradníkov, nie je namieste. A po druhé, že nevšímať si to, čo a kedy sa v parlamente deje, ba prispievať k fintám, svojvôli a šachovaniu s mandátom, dvojnásobne nie je namieste.