Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Juraj Hrabko komentuje problém súvisiaci s termínom inaugurácie Zuzany Čaputovej.
Autor Juraj Hrabko
Sudca Najvyššieho súdu Š. Harabin, ktorý má však do 1. júla tohto roka pozastavený výkon funkcie z dôvodu jeho kandidatúry na post prezidenta, spochybnil nastávajúcu inauguráciu prezidentky Z. Čaputovej: vraj by sa mala odložiť, až kým Ústavný súd nerozhodne o jeho sťažnosti, ktorou napadol prezidentské voľby.
Faktom je, že takúto sťažnosť Š. Harabin podal a ďalším, že Ústavný súd sa ňou aj zaoberal. Akurát nemohol o nej rozhodnúť, lebo Š. Harabin podal voči jednému zo sudcov námietku zaujatosti. Čo znamená, že súd vyradil z hry – na vydanie rozhodnutia je potrebný súhlas najmenej siedmich sudcov, po námietke Š. Harabina ich zostalo šesť, takže rozhodnúť nemohli o ničom: ani o námietke, ani o podaní.
Prísne vzaté, mohli, ale tým by udelili Š. Harabinovi oficiálny certifikát o tom, že prišlo k porušeniu jeho základných práv – keď totiž Ústava hovorí o tom, že každý má právo na nezávislý a nestranný súd, myslí tým naozaj každého, teda aj Š. Harabina.
Lenže faktom je tiež to, že odložiť inauguráciu sa nedá. Ani tak, ako si to predstavuje sudca Najvyššieho súdu, ani inak. V tomto prípade znie Ústava jednoznačne: „Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta zložením sľubu. Sľub skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky napoludnie v deň, v ktorom sa má skončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta.“
To, kedy sa končí – a začína - volebné obdobie prezidenta, zase vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu. V každom prípade však platí, že nová hlava štátu sa ujíma funkcie napoludnie 15. júna a to dovtedy, kým sa buď nezmení Ústava alebo sa neuskutočnia predčasné voľby prezidenta. Kým sa jedna z týchto dvoch podmienok nenaplní, platí, že inokedy sa hlava štátu ujať funkcie nemôže a nesmie, pretože to Ústava nepovoľuje a ani nedovoľuje.
Ústavu, aspoň jej základné články, by mal poznať každý občan. Detailne ju musí poznať každý sudca, napokon, sudcom sa stáva až potom, ako zloží sľub na svoju česť a svedomie, že ju bude rešpektovať. Aj Š. Harabin, sudca Najvyššieho súdu SR, tak Ústavu nielenže musí poznať, ale musí sa aj javiť, že ju pozná.
Faktom je, že takúto sťažnosť Š. Harabin podal a ďalším, že Ústavný súd sa ňou aj zaoberal. Akurát nemohol o nej rozhodnúť, lebo Š. Harabin podal voči jednému zo sudcov námietku zaujatosti. Čo znamená, že súd vyradil z hry – na vydanie rozhodnutia je potrebný súhlas najmenej siedmich sudcov, po námietke Š. Harabina ich zostalo šesť, takže rozhodnúť nemohli o ničom: ani o námietke, ani o podaní.
Prísne vzaté, mohli, ale tým by udelili Š. Harabinovi oficiálny certifikát o tom, že prišlo k porušeniu jeho základných práv – keď totiž Ústava hovorí o tom, že každý má právo na nezávislý a nestranný súd, myslí tým naozaj každého, teda aj Š. Harabina.
Lenže faktom je tiež to, že odložiť inauguráciu sa nedá. Ani tak, ako si to predstavuje sudca Najvyššieho súdu, ani inak. V tomto prípade znie Ústava jednoznačne: „Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta zložením sľubu. Sľub skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky napoludnie v deň, v ktorom sa má skončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta.“
To, kedy sa končí – a začína - volebné obdobie prezidenta, zase vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu. V každom prípade však platí, že nová hlava štátu sa ujíma funkcie napoludnie 15. júna a to dovtedy, kým sa buď nezmení Ústava alebo sa neuskutočnia predčasné voľby prezidenta. Kým sa jedna z týchto dvoch podmienok nenaplní, platí, že inokedy sa hlava štátu ujať funkcie nemôže a nesmie, pretože to Ústava nepovoľuje a ani nedovoľuje.
Ústavu, aspoň jej základné články, by mal poznať každý občan. Detailne ju musí poznať každý sudca, napokon, sudcom sa stáva až potom, ako zloží sľub na svoju česť a svedomie, že ju bude rešpektovať. Aj Š. Harabin, sudca Najvyššieho súdu SR, tak Ústavu nielenže musí poznať, ale musí sa aj javiť, že ju pozná.
