V piatok sa v parlamente skončila debata v súvislosti s voľbou kandidátov na ústavných sudcov. Poslanci majú v utorok hlasovaním rozhodnúť o tom, koľkých a ktorých z nich posunú prezidentovi na rozhodnutie a následné vymenovanie do funkcie.

Celý doterajší priebeh v súvislosti s voľbou ukázal viacero paradoxov. Azda najväčším bolo ospevované vypočúvanie uchádzačov – ukázalo sa totiž, že najzávažnejšie informácie prišli buď pred alebo až po ich vypočutí. Nie počas neho. Týkali sa minulosti uchádzačov a zároveň poslancov parlamentu R. Fica a P. Kresáka.

Prvý z nich má problém s odbornosťou, presnejšie, s preukázaním splnenia ústavnej podmienky byť činný najmenej 15 rokov v právnickom povolaní. Druhý má problém s tým, čo je vo všeobecnosti v poslednom období presadzované a vnímané ako slušnosť, presnejšie s vlastným správaním sa v minulosti. Konkrétne, s podozrením, že vedome spolupracoval s komunistickou Štátnou bezpečnosťou. Paradoxné pritom je tiež to, že sám predložil dokument, ktorý mal poukázať na jeho bezúhonnosť, namiesto toho však oprávnenosť podozrenia posilnil.

Nikto rozumný netvrdí, keďže to zatiaľ nemôže dokázať, že P. Kresák donášal ŠtB na svojich kolegov, známych alebo iných ľudí. Indícií, že so Štátnou bezpečnosťou vedome spolupracoval, je však viac ako indícií, že s ŠtB vôbec nespolupracoval. Keďže iné dokumenty o ňom vraj boli skartované, môže mať smolu, že nedokáže na ich základe podozrenie vylúčiť. Na druhej strane to môže byť pre neho šťastím, ich údajná neexistencia totiž nemôže jeho spoluprácu ani potvrdiť. Najhoršie by však bolo, keby ich mal niekto v zásuvke, čo sa, žiaľ, nedá vylúčiť. (Aj o nahrávke Gorily si len málokto myslel, že naozaj existuje, kým sa nenašla v súkromnom trezore.)
Tak či onak, nejde tu o tvrdenie proti tvrdeniu, ale o predložené a zverejnené fakty a argumenty.

Navyše a pod čiarou je, že P. Kresák sa zatiaľ správa ako väčšina ďalších verejných činiteľov, o ktorých zväzky ŠtB hovoria. Rovnako hovorí rozprávky o tajných, ktorí chceli na jeho úkor zarábať, a preto si o ňom vymýšľali, až sa z hory prášilo. Tajní boli vlastne disidenti, ktorí takýmto spôsobom bojovali s režimom. Ak by to však tak aj naozaj bolo, komunistický režim by sa zakrátko – a nie až za niekoľko desaťročí – rozsypal ako domček z kariet. Bol totiž vybudovaný a udržiavaný na špicľovaní a trestaní tých, ktorí ho odmietali, ale tiež odmeňovaní a povyšovaní tých, ktorí mu slúžili. Je to kruté, ale pravdivé: niekto šiel do Ameriky, iný do Jáchymova. Aj preto to však stále treba pripomínať.

Jediným čistým riešením ako vyjsť z danej situácie bez väčšej pohromy a šlamastiky je, že sa R. Fico, aj P. Kresák z uvedených dôvodov vzdajú kandidatúry na post ústavných sudcov ešte pred hlasovaním parlamentu. A nevystavovať tak kolegov-poslancov dileme, či majú uprednostniť stranícku vôľu alebo základnú slušnosť a ani neťahať do vlastných osobných a osobnostných zlyhaní celý parlament ako inštitúciu. Ak to urobia, bude ich to bude bolieť, ale ak to neurobia, bude to bolieť celú krajinu.