Schôdza s návrhom na odvolanie podpredsedu parlamentu M. Šimečku sa skončila istým prekvapením – už krátko pred polnocou a za všeobecného súhlasu poslancov v rokovacej sále. Z iného uhla pohľadu však trvala beztak dlho – všetko, čo je k rozhodovaniu poslancov potrebné, totiž povedal poslanec M. Dubéci a zverejnilo Progresívne Slovensko. Ide o dlhý a menovitý zoznam reprezentantov vládnej koalície, ktorí sú buď v konflikte záujmov rovnako ako M. Šimečka alebo v konflikte záujmov rovnako ako M. Šimečka nie sú. Ďalšia možnosť neexistuje. Povedané po slovensky, jeden za osemnásť, ďalší za dvadsať bez dvoch.

Samozrejme, poslanci budú tvrdiť iné a nie je vôbec ťažké predpovedať či uhádnuť čo. Záleží jednoducho iba od toho, ku ktorej skupine v parlamente patria, teda či reprezentujú vládne alebo mimovládne strany. Je to však jedno, lebo na uvedenom základnom fakte to aj tak nič nemení ani nezmení.

Faktom tiež zostáva, že hoci hlasovať o návrhu sa má v utorok, nemusí to byť konečný dátum. Možností ako ho nechať vyhniť je viacero a hlavný politický účel už bol splnený. Aj keď – ako je uvedené vyššie – so stratou zopár kvetiniek. Ale s tým sa vždy pri odvolávaní hocijakého funkcionára počíta.

Navyše, mimovládne strany už unisono oznámili, že sa na hlasovaní nezúčastnia. Správne, keďže niektorí by sa mohli za plentou, keďže hlasovanie je tajné, aj pomýliť a nahradiť či prevýšiť tak pomýlenie poslancov vládnej koalície. Na odvolanie podpredsedu parlamentu je totiž potrebný súhlas najmenej 76 poslancov. A tajné hlasovanie je pre viacerých poslancov, či už z radov vládnych alebo mimovládnych, značne komplikovaný proces. Poslanec sa musí najskôr rozhodnúť, či sa na ňom zúčastní alebo nie. Ak áno, potom si musí prevziať hlasovací lístok a ísť za plentu. Tu sa zase musí rozhodnúť, či ho vyplní alebo nie. Ak ho nevyplní, v podstate nehlasuje, keďže účasť na hlasovaní v tomto prípade nie je dôležitá a počíta sa iba počet hlasov za návrh, žiadny iný. Isto, hlasujúci môže lístok aj nevhodiť do hlasovacej schránky, ale to by už videli pozorovatelia, presnejšie overovatelia, ktorí dozerajú na priebeh tajných volieb.

Ak sa poslanec rozhodne hlasovací lístok vyplniť, ani potom ešte nie je stres z toho, čo ho čaká, ukončený. Naopak, prichádza jeho vyvrcholenie. Na lístku má totiž predpísané až tri možnosti – za návrh, proti nemu, zdržal sa – z ktorých si ale vybrať môže iba jednu. Ak má byť jeho lístok platný. Ak si vyberie z ponúknutých možností dve alebo tri – alebo ani jednu – jeho hlas skončí v rovnakom koši ako v prípade, keď odovzdá prázdny hlasovací lístok. Takže ak chce, aby bol jeho hlas platný a účinný, musí si vybrať iba jednu. Otázka znie, ktorú.

Zdá sa to byť jednoduchá otázka, ale nie je. Ako bolo nedávno napísané, pomýliť sa môže každý. Aj neúmyselne, ale keďže ide o politickú hru, aj úmyselne. Hlasovanie je tajné a viniť z neúspechu hlasovania možno následne každého, kto sa na ňom zúčastnil. Čo je zrejme aj hlavný dôvod, pre ktorý sa nechcú mimovládne strany na hlasovaní zúčastniť. Napokon, stačí si spomenúť na voľbu generálneho prokurátora – D. Trnka nebol zvolený nie pre nedostatok hlasov za, ale preto, lebo jeden z lístkov bol zle vyplnený a stal sa tak neplatným. A to vtedajšia premiérka I. Radičová hrozila pádom vlády v prípade jeho zvolenia.

Riešenie je síce naporúdzi – dávať poslancom už vopred vyplnený hlasovací lístok, ale tak ďaleko situácia ešte nedospela. Zatiaľ. Tak či onak, hlasovať o odvolaní M. Šimečku je rizikové a namieste je otázka, či miera rizika je úmerná účelu. Hrmot okolo jeho odvolávania už bol a faktom zostáva, že lepšieho súpera v politickom ringu si R. Fico nemôže ani želať, za takého sa modlí každý premiér na svete. Situácia v krajine je toho dôkazom.